Väčšina krajín sveta používa Gregoriánsky kalendár a ako začiatok roku 1. január. V mnohých krajinách a rôznych denomináciách sa však prvé dni roka líšia.

 

Aj v západnom kresťanstve mal počiatok roka svoj vývoj. Pôvodný lunisolárny kalendár Latinov začínal 1. marcom a mal desať mesiacov. Legendárny Romulov následník Numa Pompilius (asi 750 p.n.l. až 672 p.n.l.) pridal dva mesiace (január a február). Začiatok roka sa začal prvého januára až od roku 191 pred n.l., spolu so zmenou obdobia vlády konzulov (pôvodne 15.3.). Prví kresťania sa vyhýbali tomuto „pohanskému“ datovaniu, pre nich bolo začiatkom roku Kristovo narodenie, 25.12. Prvý január však mal sviatočný charakter a slávil sa ako Circumcisio Domini (až do r.1962, zrušil ho II. Vatikánsky koncil a nahradil ho Mariánskym sviatkom). Do definitívneho stanovenia 1. januára za prvý deň Nového roku (pápežom Innocentom XII v r. 1691) bol často užívaným termínom pre prvý deň roka aj cirkevný sviatok „Troch kráľov“ (6.1. – Zjavenie Pána). Začiatkom cirkevného roka je prvá adventná nedeľa, medzi 27.11. a 3.12.

 

Vo východnej cirkvi zostal v platnosti Juliánsky kalendár. Kým 1. január je občianskym sviatkom, až 14. január je obvykle cirkevným sviatkom (Starý Nový rok). Liturgický rok je tu viac podrobený Mariánskemu kultu. Začína 1. septembrom (pozostatok indikcie, rímskeho daňového systému) cez oslavy narodenia Ježiša Krista (Vianoce), sviatok jeho zmŕtvychvstania (Veľkonočné sviatky), jeho nanebovstúpenie (leto) a nanebovstúpenie jeho matky na jeseň. Posun oboch štýlov je dnes 13 dní a po 28.2.2100 vzrastie na 14. dní.

 

Množstvo kalendárov začína okamihom astronomickej  jarnej rovnodennosti. Slnečné kalendáre Peržanov a Zoroastriánov a Bahá´istov presne v tento deň, lunisolárne Hinduistov a Andra-Pradéšanov potrebujú aj k tomuto dátumu bližší nov Mesiaca v marci alebo apríli. Nový rok v Assýrskom, Pandžábskom, Nepálskom a Bengálskom kalendári pripadá na 13. – 15. apríla, kedy sa zdanlivá poloha Slnka premieta na rozhranie Rýb a Barana na ekliptike.

 

Jesenné obdobie majú ako začiatok roka ďalšie kalendáre. V chronológii dôležitý Egyptský kalendár začína 29.augusta (v starom štýle), Židovský sviatok Roš-ha-šana nasleduje 163 dní po Pesachu (Veľkej noci), najskôr od 5.10. Koptská ortodoxná cirkev používa ako prvý deň v roku 11. september (12.9. ak ide o rok priestupný). Poľnohospodárske komunity v Indii, používajúce Gudžarátsky kalendár, slávia svoj Nový rok pri novoluní, najbližšom po dni jesennej rovnodennosti. Typickým prvým dňom roka súčasných Novopohanov je pôvodne Keltský sviatok Samhain, začiatok chladnej polovice roka, pripadajúci na 1. november Gregoriánskeho kalendára.

.

Príkladom „blúdiaceho“ začiatku roka je moslimský kalendár. Je výnimočne iba lunárny a každý rok sa začína obvykle o 11 dní skôr, ako predchádzajúci. Približne za 33 rokov tak 1. Muharram – islamský Nový rok – prejde všetkými našimi ročnými obdobiami. Rok 1439 Hidžry sa začal 21.9.2017 a nasledujúci, rok 1440 sa začne 11.9.2018.

 

Náš občiansky rok trvá 365, alebo 366 dní, t.j. 52 týždňov a jeden, alebo dva dni. Začiatok roka sa tak posúva v týždni o jeden, alebo dva dni neskôr.

 

Projekt nového univerzálneho kalendára predpokladá začiatok nového roka na rovnaký deň v týždni, dva tridsaťdňové a jeden tridsaťjedendňový mesiac v štvrťroku s rovnakým počtom dní a jeden alebo dva dni na záver polroka či roka, ktoré by nepatrili ani ku mesiacu ani ku žiadnemu týždňu. Ďalšou možnosťou je Hanke-Henryho permanentný kalendár, ktorý by nepridával ku takto konštruovaným štvrťrokom na záver roka priestupné dni, ale rovno celý týždeň každých 5, alebo 6 rokov, v tom roku Gregoriánskeho kalendára, ktorý začína, alebo končí vo štvrtok (2020,2026 atd.)

 

Veľa zdravia a šťastia v roku 2018!

Krajská hvezdáreň v Žiline