Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Objav nových asteroidov 2017 YH1 a 2018 AH (2018)

MPEC 2017-Y70 oznamuje objav nového asteroidu 2017 YH1. Prvýkrát bol pozorovaný na observatóriu Catalina Sky Survey 20. decembra 2017. Po publikovaní dráhových elementov na NEOCP pod označením YY28161 som urobil follow-up astrometriu prostredníctvom diaľkovo ovládaného ďalekohľadu iTelescope T5 MPC H06. Dráha telesa zaradzuje tento typ objektov do rodiny Apollo. YY28161 bolo veľmi jasné teleso (drvivá väčšina objektov zverejnených na NEOCP má jasnosť menšiu ako 17 mag.), jasnosť tohto objektu sa však pri pozorovaní pohybovala okolo 14 mag. a vlastný pohyb bol 16´´/ 1´.

Zaujímavé však je, že 2017 YH1 sa k našej planéte priblížil na najmenšiu vzdialenosť už 18. decembra 2017 okolo 0h 30m UT. Asteroid sa v tomto čase nachádzal 916 000 km od Zeme, alebo 2,4 LD (1 LD je priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme = 384 401 km). Maximálna jasnosť telesa pri tomto blízkom priblížení atakovala hranicu 12 mag., vlastný pohyb 180´´/1´ a bolo by pozorovateľné aj v menších prístrojoch, pravdaže ak by sme vedeli kam sa máme pozerať.

Asteroid sa medzi hviezdami presúval z južnej oblohy na sever a objavený bol až po vstupe na severnú hemisféru, dva dni po jeho maximálnom priblížení k Zemi. Pravdepodobne to bolo kvôli menej hustej vyhľadávacej sieti ďalekohľadov na južnej pologuli. Rektascenzia a deklinácia telesa sa takmer celý mesiac pred objavom pohybovala okolo 18 - 19 hod a ~ - 60°. V súčasnej dobe jasnosť asteroidu klesla pod hranicu 17 mag.

S priemerom v rozmedzí 110 - 360 m už ide o pomerne veľké teleso, ktoré by po dopade na Zem spôsobilo lokálnu katastrofu. Objekt s priemerom 200 m, s hustotou 1500 kg/m3, pri rýchlosti 20km/s a uhle dopadu 40°, by pri impakte mohol vytvoriť kráter o veľkosti 2,3 km s hĺbkou 500 m a energiou dopadu 7,56 megaton.

 

MPEC 2018-A23 oznamuje objav nového asteroidu 2018 AH. Prvýkrát bol pozorovaný na observatóriu ATLAS-MLO, Mauna Loa USA 4. januára 2018. Po uverejnení dráhových elementov telesa na NEOCP pod označením A105NqE som urobil follow-up astrometriu prostredníctvom diaľkovo ovládaného teleskopu iTelescope T11 MPC code H06. Jasnosť pri pozorovaní bola ~ 17 mag. a vlastný pohyb ~ 5´´/1´.  Priemer asteroidu sa odhaduje na 57 až 180 metrov. K Zemi sa najviac priblížil už 2. januára 2018 o 4h50m UT na vzdialenosť 0,78 LD alebo 299 833 km, jeho jasnosť dosiahla o päť hodín neskôr 13 mag.  1LD je priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme, teda asteroid sa dostal k našej planéte bližšie ako Mesiac a prehliadky špecializujúce sa na vyhľadávanie takýchto objektov ho zachytili až dva dni neskôr. Dôvodom bolo asi to, že objekt sa k nám približoval smerom od Slnka a s relatívne rýchlym vlastným pohybom ~ 500´´/1´, čo je najnevhodnejšia kombinácia pozorovacích podmienok pri snahe astronómov objaviť takéto telesá. Podobné problémy by mohol odstrániť ďalekohľad vo vesmíre, ktorý by sa špecializoval na odhaľovanie takýchto potenciálne nebezpečných telies. Podobné projekty už existujú, dúfajme, že sa podarí aj nejaký úspešne realizovať.

Priemerná veľkosť telesa (okolo 100 metrov) sa nezdá veľa, avšak pri dopade na Zem do husto osídlených oblastí by mohlo lokálne dôjsť k veľkej devastácii krajiny a  stratám na životoch.

Teleso s podobným priemerom a s hustotou okolo 1500 kg/m3 by pri vstupe do atmosféry pri rýchlosti 25 km/s a pod uhlom 45° s veľkou pravdepodobnosťou explodovalo vo výške asi 3 km, energia výbuchu sa odhaduje na 5,8 Mt. V prípade dopadu asteroidu na Zem by sa vytvoril kráter s veľkosťou 500 m a hĺbkou 100 m. Ešte vo vzdialenosti 5 km od dopadu by rýchlosť vetra dosahovala 500 m/s, vo vzdialenosti 10 km 200 m/s. V okruhu 5 km od dopadu by boli poškodené takmer všetky budovy a zahynula by väčšina ľudí. Ukazuje sa, že explózia vo vzduchu má väčší a horší dopad na krajinu ako vlastný impakt na zem.

(Údaje o rýchlosti vetra, Richterovej stupnici - veľkosti zemetrasenia a zvukovom pulze hovoria o území vzdialenom od dopadu 5 km. Simulácie dopadu asteroidu boli zhotovené na - http://simulator.down2earth.eu)

Marián Urbaník, Krajská hvezdáreň v ŽIline