Vypustenie Sputnika 1 a ostrý štart pretekov v dobíjaní vesmíru prekvapil a vyplašil celý vtedajší západný blok (hoci CIA vraj presne vedela, čo sa v Sovietskom Zväze chystá). Projekt amerického námorníctva Vanguard, ktorého odkladaný a nakoniec nepodarený štart si v tlači vyslúžil prezývku „kaputnik“, tak narýchlo nahradil predtým odmietnutý projekt Explorer.
Prvá družica vypustená Spojenými štátmi americkými Explorer 1 bola výsledkom spolupráce Jet Propulsion Laboratory (doslovne laboratória prúdového pohonu, JPL) a tímu W. von Brauna v Armádnej agentúre pre balistické strely ABMA. Dnešná NASA v tomto čase ešte neexistovala. Družica odštartovala 1.februára 1958 o 3:58 UT z Mysu Caneveral na Floride. Spolu s ďalšími družicami programu Explorer priniesla prvé poznatky o radiačných pásoch častíc žiarenia kozmického pôvodu v blízkosti Zeme.
Samotná družica vážila len 13,97 kg a obiehala okolo Zeme raz za necelých 115 minút po výstrednej dráhe s perigeom vo vzdialenosti 358 km a apogeom 2550 km od Zeme. Jedným z prístrojov vedeckej výbavy Explorera 1 bol detektor ionizujúceho žiarenia - Geigerov-Müllerov počítač, ktorý zaznamenával počty častíc v rôznych výškach družice nad povrchom Zeme.
Predpoveď zvýšenej koncentrácie nabitých častíc v blízkosti magnetických pólov urobil už v r. 1896 Kristian Birkeland. H. Pioncaré vytvoril niekoľko matematických interpretácii tohto javu, ale až Carl Stoermer poukázal v prípade reálneho magnetického poľa na existenciu magnetických „pascí“, ktoré koncentrujú v blízkosti jeho pólov elektricky nabité častice. Teoretický vzhľad torusu nabitých častíc obopínajúceho Zem odvodil až v r. 1957 F. Singer. Analýzou meraní družice Explorer 1 a jej nasledovníkov určil James Van Allen (Univerzita Iowa), že Zem obopínajú dva pásy so zvýšenou koncentráciou nabitých častíc: protónov vo vnútornom páse a elektrónov vo vonkajšom páse. Ich spoločná os je totožná s osou magnetického poľa Zeme. Hranice pásov dosahujú sklony až 65° geografickej šírky a keďže magnetické póly Zeme neležia na priamke prechádzajúcej jej stredom, vytvárajú v magnetosfére Zeme rôzne anomálie (napr. v južnom Atlantiku zasahuje zvonku podľa stavu slnečnej aktivity až do výšky 200 km link). Družica Van Allen Probe v r. 2012 objavila aj dočasný tretí vonkajší pás vysoko energetických ultrarelativistických elektrónov, ktorý zaniká prechodmi pozostatkov CME (ejekcií koronálnej hmoty zo Slnka) blízko Zeme.
![]()
Stav a úroveň radiácie vo Van Allenových pásoch je najmä dôsledkom toku slnečného vetra a stavom magnetosféry Zeme, ktoré patria ku najdôležitejším parametrom dnes intenzívne skúmaného „kozmického počasia“.
Oficiálna televízna správa Armády Spojených štátov amerických (v angličtine)
Krajská hvezdáreň v Žiline
|
Pred 60 rokmi Spojené štáty vypustili svoju prvú družicu - Explorer 1 (2018) |