![]()
Spoločnosť Rocket Lab úspešne vypustila 21. januára 2018 z Nového Zélandu nosnú raketu Electron s troma nanosatelitmi. Spolu s nimi však raketa vyniesla vo svojom druhom stupni na polárnu obežnú dráhu okolo Zeme aj prekvapenie – pasívny satelit Humanity Star. Má tvar pravidelného mnohostenu (skladá sa zo 65 trojuholníkov) s priemerom málo cez jeden meter a je zhotovený z uhlíkových vlákien s vysoko odrazivým vonkajším povrchom. Družica sa vďaka jej veľkosti, tvaru dráhy a vlastnostiam jej povrchu bude dať pozorovať aj voľným okom a má tak vytvoriť zdieľaný kozmický zážitok pre celé ľudstvo.
Životnosť takéhoto telesa na dráhe s perigeom 274 km a apogeom 419 km sa odhaduje na asi 10 mesiacov. V prvej dekáde marca začína obdobie jeho pozorovateľnosti aj u nás, pričom najpriaznivejšie podmienky dosiahne Humanity Star už pri prelete 9.3.2017. V prípade jasnej oblohy v polohách blízkych 18°45´E a 49°12´N zbadáme družicu na typickej polárnej dráhe (prelietajúcu smerom z juhu na sever) približne o 19:10 SEČ vľavo od jasnej hviezdy Sírius. Najvyššie nad horizontom a pri výške 288 km nad našimi hlavami dosiahne aj svoju najvyššiu jasnosť, asi 4,0 magnitúdy (o 19:11:23). Od tohto momentu sa družica od nás začne vzďaľovať smerom na sever, jej jasnosť bude slabnúť a z očí bez ďalekohľadu zmizne približne o 19:13 nízko nad severným obzorom. Ďalšie oblety vo večerných i ranných hodinách môžete nájsť po zadaní svojej polohy a voľbe ponuky Humanity Star na www.heavens-above.com. Obdobie viditeľnosti družice sa u nás skončí 30. marca a ďalšie potrvá od 4. do 20. mája. Dlhodobejšie predpovede sa robiť neoplatí, keďže takáto nízka dráha podlieha nepredvídateľným zmenám vplyvom premenlivého stavu vysokej atmosféry a slnečnej aktivity. Najpresnejšie predpovede tak získame niekoľko dní pred plánovaným pozorovaním.
Humanity Star sa napriek ušľachtilým cieľom stretla aj s odporom a protestmi. Najmä astronómovia pokladajú tento projekt za ďalšie zvýšenie svetelného znečistenia, či priamo vandalizmus. Kým záblesky z družíc (najmä IRIDIUM) vznikajú „nechtiac“ a sú krátkodobé, pozorovať na oblohe jasný pohybujúci sa bod bolo priamo zámerom projektu. Počet družíc na obežných dráhach okolo Zeme rastie a s ním rastie aj hrozba vzájomných kozmických kolízií. Pri nich je prakticky jedno, či ide o zrážku s nanosatelitom, alebo s finančne nákladnou a výskumom významnou umelou družicou; následky sú vždy fatálne.
Odkazy:
Oficiálna stránka projektu: www.thehumanitystar.com
Info o sonde a jej preletoch na Haevens-Above
RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline
|
Videli ste už „Humanity Star“? (2018) |