V záhrade svojho domu v Bath, Somerset hľadal William Herschel na oblohe tesné dvojhviezdy. Namiesto toho svojim zrkadlovým ďalekohľadom vlastnej konštrukcie^[1], objavil novú planétu Slnečnej sústavy.

 

Slabý plošný objekt (5,8 magnitúdy) sa s rastúcim zväčšením 227x, 460x a 932x (!) stále zväčšoval. Jeho pôvodný predpoklad bol, že ide o kométu. Objekt mal totiž zdanlivý pohyb voči hviezdam. Po výpočte dráhy v r. 1782 ale A.I.Lexell zistil, že teleso je až 18 AU od Slnka a v takejto vzdialenosti neboli dovtedy pozorované kométy; nemali kómu ani chvost. Po dostatočne dlhom oblúku pozorovaní spresnil J.E. Bode jeho dráhu a potvrdil, že ide o novú planétu Slnečnej sústavy. Na počesť kráľa Juraja III. ju Herschel nazval Georgium Sidus, ale neskôr, po vzore dovtedajšieho pomenovania planét, bola na Bodeho návrh nazvaná Urán (grécke božstvo nebies; otec Saturna, gr. Krona). U nás, napr. v Časníku na rok 1858, ju autor Daniel Lichard nazýva staročeským menom „Nebešťanka“.

 

V roku 1787 objavuje Herschel už väčším ďalekohľadom^[2] aj prvé dva mesiace planéty, dnes nazvané Titánia (14,3 mag) a Oberon (14,5 mag.). Hoci sa nazdával, že ich objavil viac, dokonca aj prstenec planéty, na ďalšie sa čakalo až do r. 1858, kedy W.Lassel objavil Ariel (14.6 mag) a Umbriel (15,3 mag). Na piaty mesiac Uránu sa čakalo až do r. 1948, kedy G.Kuiper objavil mesiac Miranda (16,7 mag.). Dnes poznáme najmenej 27 mesiacov planéty, najmä vďaka Voyageru 2 a HST. Prstenec planéty bol objavený pri zákryte hviezdy SAO 158687 10.3.1977 z Kuiperovho lietajúceho observatória^[3].

 

Urán sa v týchto rokoch dostáva do opozície so Slnkom na jeseň; vlani to bolo 19. októbra, v tomto roku to bude 24. októbra. Pri opozícii je v súčasnosti Urán už v polohe na ekliptike nad svetovým rovníkom. Najlepšie podmienky na pozorovania nastanú po presune planéty do súhvezdia Blížencov (okolo r. 2033 a s opozíciou okolo dňa zimného slnovratu), kde bola planéta objavená. Vtedy budú v malej zenitovej vzdialenosti možno priamo pozorovateľné aj jeho dva najjasnejšie mesiace. Postačí na to ďalekohľad s priemerom 25 cm a planéta v opozícii bude pozorovateľná možno aj voľným okom. Urán bude pozorovateľný približne do konca marca. Po jeho konjunkcii s Venušou a zavedení letného času koncom mesiaca sa Urán stratí z večernej oblohy a po obvyklom trojmesačnom intervale nepozorovateľnosti okolo konjunkcie so Slnkom sa opäť objaví na rannej oblohe koncom júna. 

 

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline