(* 9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968, 18 km od mesta Kiržač)

 

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) sa do histórie zapísal ako prvý človek, ktorý vystúpil do vesmíru. Narodil sa 9.3.1934 v obci Klušino v Smolenskej oblasti ZSSR v chudobnej roľníckej rodine. (V niektorých dokumentoch sa uvádza, že sa narodil 8.3., ale nakoľko v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na MDŽ, zapísali mu do kolónky dátum narodenia 9.3.). Rodičia mali okrem neho ešte dvoch synov a dcéru. Život rodiny nepriaznivo ovplyvnila vojna. Nemci sa nasťahovali do ich domu a aby mali Gagarinovci kde žiť, museli si vykopať zemľanku (dom pod zemou, ktorému vyčnieva iba strecha). V čase prechodu frontu pristálo na poli za dedinou poškodené lietadlo a to bolo po prvý raz čo malý Gagarin uvidel lietadlo zblízka na vlastné oči. Po vojne ukončil šiestu triedu základnej školy, učil sa zlievačom a súčasne dokončil vo večernej škole siedmu triedu, aby získal úplné stredné vzdelanie. Bol veľmi dobrým študentom a s veľmi dobrým prospechom absolvoval aj priemyselnú školu v Saratove. Miloval šport a aj napriek malému vzrastu vynikal napríklad v basketbale. Jeho osudom sa však stalo lietanie, ku ktorému sa dostal v škole civilného letectva neďaleko Saratova. Neskôr ho prijali do saratovského aeroklubu a po skončení štúdia sa rozhodol stať stíhacím letcom. Vojenskú leteckú školu v Orenburgu ukončil s vyznamenaním. V závere štúdií sa oženil a so svojou ženou vychovával dve dcéry. V tej dobe sa už vedúci činitelia ZSSR pohrávali s myšlienkou vyslania prvého človeka na obežnú dráhu Zeme v rámci kozmického programu šéfkonštruktéra Sergeja Koroľova.

 

Adeptov na cestu do vesmíru bolo veľa, no ich počet redukovali prísne kritéria. Kabína kozmickej lode Vostok bola malá, kozmonaut nesmel mať viac ako 175 centimetrov a vážiť viac ako 75 kilogramov. Podmienkou bol aj vek do 35 rokov a výborný zdravotný stav. Do náboru prvých budúcich kozmonautov sa prihlásilo viac ako 2000 kandidátov, z ktorých nakoniec ostalo iba 206. Z týchto sa vybralo 20 kandidátov, ktorí sa 14. marca 1960 začali pripravovať na let. Keďže výcvikové zariadenia v dnešnom Hviezdnom mestečku neboli ešte celkom hotové, musel sa výber pre prvý let ešte zúžiť. Nakoniec v októbri 1960 vybrali šiestich, ktorí už absolvovali kompletný výcvik vrátane náročnej psychickej a fyzickej prípravy. Boli to Gagarin, Neľjubov, Bykovský, Nikolajev, Popovič a Titov, ktorí sa stali súčasťou kozmického programu. Museli zvládnuť niekoľkodňový pobyt v izolovanej, zvukotesnej komore, stáť desiatky minút bosí vo vode, v ktorej plávali kúsky ľadu, či centrifúgu, na ktorej skúšali kozmonauti veľké preťaženie. Vybrať toho prvého nebolo vôbec ľahké. Nakoniec Štátna komisia rozhodla, že za prvého kozmonauta bude vymenovaný Jurij A. Gagarin a jeho náhradníkom bude German S. Titov. Kozmonauti do posledného okamihu nevedeli, ktorý z nich poletí. Dozvedeli sa to dva dni pred štartom. Ráno 12. apríla 1961 sa obidvaja kozmonauti ovešaní lekárskymi senzormi obliekli do skafandrov a odviezli ich na kozmodrom Bajkonur, kde už stála pripravená raketa s kozmickou loďou Vostok 1. Ešte pred nástupom do rakety Gagarin predniesol krátky pozdrav a tesne pred štartom bol povýšený z poručíka na majora. V priebehu štartu ešte stihol povedať „Pajechali!“ – „Ideme!“. Po troch minútach sa dostal na obežnú dráhu Zeme s maximálnou výškou 327 km a rýchlosťou 27 400 km/h. Gagarinovou úlohou bolo robiť záznam z letu, testovať pobyt v beztiažovom stave, jedenie a pitie vo vesmíre. Mal dohodnuté kódové slová, ktorými mal signalizovať prípadne problémy tak, aby im nerozumel nikto, kto by sa naladil na tú istú rádiovú frekvenciu. Ak by Gagarin vyslovil, že sa má „dobre“, riadiace stredisko by hneď vedelo, že má nejaké problémy. Kým tvrdil, že sa má „vynikajúco“, znamenalo to, že všetko je v poriadku.

 

Jeho jediný oblet Zeme trval 90 minút. Pri návrate sa však neoddelil prístrojový modul od návratového včas a loď tak nedoletela do plánovanej pristávacej oblasti južne od Kujbyševa (dnešná Samara). Podľa plánu sa Gagarin vo výške 7 km katapultoval a pristál padákom na poli pri obci Smelovska, v Saratovskej oblasti. Prví sa sem zbehli miestni obyvatelia, ktorí sa o lete do vesmíru dozvedeli z rádia a až neskôr vojaci. Na mieste, kde sa Jurij Gagarin prvýkrát dotkol nohami zeme, sa do večera toho istého dňa objavil stĺpik s ceduľou, na ktorej bolo napísané: „Neodstraňovať! 12.04.61 10:55 mosk. času“. Dnes toto miesto zdobí 40 metrový pamätník. Gagarin vstúpil do vesmíru ako neznámy človek a vrátil sa ako najslávnejší muž na svete.  Jeho cesta do kozmu prebudila celosvetový ošiaľ. Noviny písali, že planéta Zem poskočila o tri metre a v prenesenom zmysle slova tomu tak naozaj bolo. O pár dní už všetky svetové agentúry publikovali fotografiu usmiateho sympatického Jurija Gagarina a zakrátko si ho zamilovali ľudia na celom svete.

 

Sovietsky zväz, vďaka vypusteniu prvého človeka do vesmíru, dosiahol významné prvenstvo v kozmických pretekoch s Američanmi. Jurij sa vydal na veľké svetové turné, počas ktorého sa stretával s politikmi, hercami, ale aj obyčajnými ľuďmi, aby tak propagoval veľkú krajinu slobodných Sovietov. Aj napriek verejným povinnostiam ostal Gagarin kozmonautom a usiloval sa o ďalšiu účasť na vesmírnych letoch. Vyštudoval Vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu profesora N. J. Žukovského a bol záložným kozmonautom letu Sojuz 1, pri ktorého neúspešnom návrate zahynul Vladimir Komarov.

 

Gagarin sa viac do vesmíru nedostal. Vo výcvikovom pláne na stredu 27. marca 1968 stálo: Cvičné lety, technika pilotáže. Oficiálna správa znela, že dňa 27.3.1968 sa stíhačka MiG-15 s J. Gagarinom a jeho inštruktorom V. Serjoginom na palube zrútila pri meste Kiržač pri rutinnom cvičnom lete. Obaja piloti zahynuli. Sú pochovaní na čestnom pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve. Pohreb sa konal 30.3.1968.

 

Okolo havárie ostáva visieť veľa otáznikov. Okolnosti vyšetrovala vládna komisia, ktorá k úplne jednoznačnému záveru nedospela. Vinník by sa dočkal ostrého odsúdenia verejnosťou, chyba pilota neprichádzala do úvahy, rovnako ani zlyhanie sovietskej techniky. Výsledky vyšetrovanie neboli zverejnené a neskôr ich prehlušili správy spojené so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Závery komisie odtajnili v r. 2011 a tie udávajú - smrť hrdinu zapríčinil pilot stíhačky Suchoj SU-15 počas testovacieho letu ktorý porušil predpisy, zletel nižšie a nebezpečne sa priblížil k lietadlu s Gagrinom. Mig s Gagarinom sa po prelete stíhačky dostal do vývrtky a za 55 sekúnd sa zrútil k zemi. Pochybnosti však stále pretrvávajú.

 

 

Gagarin bol priekopníkom letov do vesmíru a dátum 12. apríl vstúpil do histórie. Od roku 1968 je vyhlásený ako „Svetový deň letectva a kozmonautiky“ a od roku 2001 ako „Noc Juriho Gagarina“. Jeho pamiatku si uctili aj Američania. Misia Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na palube, zanechala v roku 1969 na Mesiaci pamätnú tabuľku. Na jeho počesť je pomenovaná planétka 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca. 

 

„Jurij Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru.“ - Neil Armstrong

Soňa Sucháňová,

Krajská hvezdáreň v Žiline