475 rokov od smrti Mikuláša Kopernika (2018)
Pred 475 rokmi, 24. mája 1543, zomrel významný poľský astronóm, matematik, právnik, lekár, ekonóm, rímskokatolícky duchovný a predstaviteľ renesančnej filozofie - Mikuláš Kopernik (v nemčine pôvodne Koppernigk).
 
Narodil sa 19. februára 1473 v Toruni (vtedajšie Prusko), ako syn Niklasa Koppernigka, obchodníka s meďou, a matky Barbary, rod. Watzenrodeovej. V desiatich rokoch stratil otca. Úlohu otca prebral strýko malého Mikuláša, brat jeho matky, kniežací varminský biskup Lucas Watzenrode. Postaral sa o to, aby jeho synovec získal čo najvyššie vzdelanie na najprestížnejších univerzitách. Staral aj o jeho ďalších troch súrodencov, ktoré sa po smrti matky stali úplnými sirotami. Napriek tomu, že Kopernikovi rodičia neboli pôvodom Poliaci (Kopernik sa narodil v dnešnom Poľsku), väčšina vedcov ho považovala a považuje za poľského astronóma. 
 
V roku 1491 začal Mikuláš Kopernik študovať na univerzite v Krakove matematiku a optiku. Navštevoval množstvo kurzov, venoval sa aj štúdiu jazykov. Po štyroch rokoch štúdia odišiel študovať do Talianska. V roku 1497 začal štúdium práva na univerzite v Bologni. Vzťah k astronómii získal od profesora matematiky, u ktorého počas štúdia býval. V roku 1500 už vyučoval astronómiu v Ríme. V roku 1503 sa vo Ferrare stal doktorom kanonického práva a v Padove skončil lekárske štúdium s právom vykonávať lekársku prax. V roku 1512 zložil prísahu vernosti poľskému kráľovi Žigmundovi I. 
 
V roku 1510 sa presídlil do Fromborku, kde pri svojom dome vybudoval astronomické observatórium. Astronómia sa popri jeho práci pre cirkev a medicínskej praxi stala jeho najväčšou vášňou, ktorej venoval všetok svoj voľný čas. Kopernik na svoje pozorovania používal pomerne jednoduché prístroje, kvadrant a trikvetrum, ktoré si sám zhotovil. Sú podložené desiatky jeho vlastných astronomických pozorovaní, hoci na svoju hlavnú prácu použil len menšiu časť. Vo svojom diele Obehy nebeských sfér (De revolutionibus orbium coelestium 1543) Mikuláš Kopernik vyvrátil dovtedajšiu geocentrickú teóriu vypracovanú ešte v 2. storočí Klaudiom Ptolemaiom (*100 n.l. - †160 n.l.) a nahradil ju heliocentrickou teóriou. Traduje sa, že prvý výtlačok knihy doniesli Mikulášovi Kopernikovi len niekoľko hodín pred jeho smrťou, 24. mája 1543.
 

Kniha si postupne získala mnohých zástancov. To, že Zem nie je stredom vesmíru, ako to dovtedy stáročia tvrdila geocentrická teória, podráždilo predstaviteľov cirkvi. Kopernikova kniha Obehy nebeských sfér sa 70 rokov po vydaní, 5. marca 1616, dostala na zoznam katolíckou cirkvou zakázaných kníh, na ktorom zostala až do roku 1728. 
 
Kopernik bol pochovaný vo Fromborkskej katedrále pri oltári, o ktorý sa ako kanonik staral. Nevedelo sa však, ktorý z oltárov to bol. V roku 2005 archeológovia v katedrále našli lebku, ktorá podľa počítačovej rekonštrukcie tváre mohla patriť Kopernikovi. Až v roku 2008 sa porovnaním DNA nájdených pozostatkov a vlasu z jednej z Kopernikových kníh potvrdilo, že ide skutočne o jeho hrob. Dnes miesto jeho odpočinku zdobí kamenná doska, zobrazujúca Zem, ktorá spolu s ostatnými vtedy známymi planétami obieha okolo Slnka.
 
 
Ing. Anton Šiser, Krajská hvezdáreň v Žiline