Úplné zatmenie Mesiaca 27. – 28. júla 2018
Presne po jednom lunárnom roku (354 dňoch) od posledného čiastočného zatmenia nastáva aj u nás pozorovateľné úplné zatmenie Mesiaca. Začne sa 27. júla o 20:24 SELČ s východom Mesiaca nad horizont a bude najdlhším zatmením tohto storočia.
 
Zatmenie Mesiaca nastáva vtedy, keď sa Mesiac na svojej obežnej dráhe dostane do tieňa našej Zeme. Mesiac musí byť v splne a spolu so Zemou a Slnkom ležať na jednej priamke. Keďže rovina obehu Mesiaca okolo Zeme zviera uhol 5,1° s rovinou obehu Zeme okolo Slnka, nie pri každom splne môže zatmenie nastať. Zemský tieň má tvar kužeľa a keďže Slnko je plošný zdroj svetla, tento tieň sa delí na úplný tieň (umbru) a polotieň (penumbru). Mesiac sa po svojej obežnej dráhe pohybuje rýchlosťou priemerne okolo 1km/s a podľa toho, ktorou časťou tieňa sa presúva, nastáva polotieňové, čiastočné alebo úplné zatmenie. Kým polotieňové nie je príliš výrazné, čiastočné a úplné si už nemožno nevšimnúť.
 

 

Úplné zatmenie Mesiaca 27. -28. júla

 

SELČ

Začiatok polotieňového zatmenia
19:14
Začiatok čiastočného zatmenia
20:24
Začiatok úplného zatmenia
21:30
Maximum
22:22
Koniec úplného zatmenia
23:13
Koniec čiastočného zatmenia
00:19
Koniec polotieňového zatmenia
1:29
 
Zatmenie Mesiaca sa začne o 19:14 SELČ, keď bude u nás Mesiac ešte pod obzorom, a preto túto fázu nebude možné pozorovať. Do úplného tieňa začne vstupovať práve v čase, keď bude u nás vychádzať nad obzor. Začne sa čiastočné zatmenie, zemský tieň bude po Mesiaci postupovať v smere z východu na západ a postupne bude ukrajovať z osvetlenej časti jeho povrchu. Podľa jeho okrúhleho tvaru už starovekí Gréci správne usúdili, že Zem je guľatá. V čase 21:30 SELČ sa celý Mesiac vnorí do úplného tieňa Zeme a začne sa úplné zatmenie. Jeho sfarbenie bude tým tmavšie, čím bližšie k stredu tieňa bude. Maximum nastane o 22:22 SELČ. Úplné zatmenie sa skončí 23:13 SELČ a bude pokračovať opäť ako čiastočné do 00:19 SELČ. Mesiac sa bude ešte do 1:29 SELČ postupne presúvať naprieč polotieňom Zeme, avšak toto stemnenie už nie je tak zreteľne pozorovateľné.
 
Mesiac z oblohy nezmizne úplne, lebo nebude úplne čierny. Slnečné svetlo sa na jeho povrch vďaka lomu a rozptylu v atmosfére Zeme predsa len dostane a dodá mu typickú červenkastú farbu, ktorej presný odtieň sa zatmenie od zatmenia líši. Jas a farba Mesiaca sú ovplyvnené množstvom aerosólov, sopečného popola a meteorického prachu rozptýleného v zemskej atmosfére. Kvalitatívne vzhľad  Mesiaca pri úplnom zatmení popisuje tzv. Danjonova stupnica. Ovplyvňuje ho i naša atmosféra samotná. Pri výške 13°22´ nad horizontom o 22:22 v strede zatmenia prechádza svetlo z Mesiaca až 4,32-krát hrubšou vrstvou atmosféry, ako pri pohľade do zenitu.
 
Fáza úplného zatmenia potrvá takmer 1 hodinu a 43 minút a celý priebeh dohromady 6 hodín a 14 minút. Čím bližšie ku stredu tieňa Mesiac prechádza, tým dlhšie úplné zatmenie trvá. Ďalší vplyv majú aj vzájomné vzdialenosti Slnko, Zem, Mesiac. Čím je Mesiac ďalej od Zeme, tým pomalšie sa pohybuje, a to isté platí pri obehu Zeme okolo Slnka. Naviac, vo väčších vzdialenostiach od Slnka je aj zemský tieň dlhší a širší. Pri tomto zatmení bude stred Mesiaca prechádzať iba necelých 12´ nad centrom tieňa, Zem bude iba tri týždne po prechode aféliom svojej dráhy a Mesiac bude v apogeu len pár hodín pred zatmením. Pri takýchto podmienkach bude mať úplný zemský tieň priemer asi 1,298° (2,646 priemeru Mesiaca).
 
 
Zaujímavosťou tohto zatmenia je seleneheliácia (v ang. aj selenelion). V čase 20:28 SELČ sa aj Slnko aj Mesiac budú nachádzať nad horizontom. Spôsobuje to lom svetla (refrakcia) v zemskej atmosfére, ktorá zdanlivo posúva objekty smerom nahor do miestneho zenitu, a to tým viac, čím sú bližšie k obzoru. Na horizonte až o 35´, čo je viac ako je zdanlivý priemer Slnka či Mesiaca. Čiže aj keď telesá ešte vidno nad obzorom, v skutočnosti už zapadli, resp. ešte nevyšli.
 
 
Zatmenia sú pomerne vzácnymi astronomickými úkazmi, v jednom roku môžu niekde na Zemi nastať maximálne 3 zatmenia Mesiaca a 4 zatmenia Slnka. Zatmenia Slnka sú v skutočnosti častejšie (v pomere asi 1,547:1), no pozorovateľné iba z malej časti povrchu Zeme, tzv. pásu totality a jeho okolia. Zatmenie Mesiaca sa odohráva v  rovnakom čase na celej pologuli Zeme, ktorá má Mesiac nad horizontom. Pozorovateľ z jedného miesta na Zemi preto pozoruje viac zatmení Mesiaca ako zatmení Slnka. Napríklad ďalšie zatmenie Mesiaca bude od nás zo Slovenska pozorovateľné nadránom 21. januára 2019, najbližšie zatmenie Slnka 10. júna 2021 (Mesiac zakryje len asi 6 % povrchu Slnka) a najbližšie úplné zatmenie Slnka nastane až 7. októbra 2135.
 
Ak bude počasie priaznivé, zatmenie Mesiaca určite bude zaujímavým zážitkom i pre moderného pozorovateľa. Naskytne sa skvelá príležitosť na fotografické pozorovanie pre astronómov-amatérov. Stačí sa už iba rozhodnúť, kde a s kým si ho vychutnáte. Môžete sa pridať k nám na pracoviskách Krajskej hvezdárne v Žiline – Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Mesta a pozorovateľňa na Malom Diele v Žiline. Alebo si ho užiť po svojom z ľubovoľného miesta, ktoré má Mesiac vtedy nad obzorom. 
 
 
PS: Všimnite si počas zatmenia pod Mesiacom jasnú červenkastú hviezdu! Nie je to hviezda. Je to planéta Mars, ktorá sa po 15 rokoch opäť nachádza najbližšie k Zemi. Nastáva Veľká opozícia Marsu (2018).
 
 
Krajská hvezdáreň v Žiline