Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek oslávi 70. narodeniny (2018)

Remek; obyčajné československé priezvisko, ktorého nositeľmi boli mnohí Čechoslováci, ale iba jeden z nich sa stal kozmonautom známym po celom svete. 


„Som normálny človek s kladmi aj zápormi, ktorý dostal v živote mimoriadnu šancu.“


Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Jeho otec pochádzal z obce Mojšova Lúčka pri Žiline, matka bola Češka. Detstvo prežil v Českých Budejoviciach, neskôr sa rodina presťahovala do Brna a následne do Čáslavi, kde bola letecká základňa. O lete do vesmíru začal snívať v trinástich rokoch, ovplyvnený letom Jurija Gagarina. V suteréne domu, kde bývali, sa nachádzala dielňa, v ktorej si s ostatnými deťmi staval modely lietadiel a rakiet. Trinásťročný Vladimír si raz priniesol raketu do bytu na šiestom poschodí a odpaľovaciu rampu inštaloval v otvorenom okne. Raketa vyletela tak vysoko a ďaleko, že ju jej tvorca už nikdy nevidel. Jeho otec, vojenský pilot, ho často brával na letisko a tak sa sen mladého chlapca, ktorý pôvodne chcel byť predavačom rybičiek, mohol začať meniť na skutočnosť. 


Vladimír po maturite na strednej škole absolvoval Vyššie letecké učilište v Košiciach a v roku 1976 ukončil štvorročné štúdium na Vojenskej akadémii v Moskve. Následne ho spolu s 23 vojenskými pilotmi pozvali do pražského Ústavu leteckého zdravotníctva. Pozvanie bolo zdôvodnené prípravou a zaškolením výberu pilotov pre špeciálne armádne lietadlá v rámci programu Interkozmos. V ZSSR vedeli o chlapcoch všetko, aké školy absolvovali, ako sa im počas štúdií darilo, o ich priestupkoch, či o vzťahoch s dievčatami. Cez sito vypadlo 19 kandidátov, až napokon ostali dve dvojice, ktoré absolvovali záverečný výcvik vo Hviezdnom mestečku - Vladimír Remek s Alexejom Gubarevom a Oldřich Pelčák s Nikolajom Rukavišníkom. O lete do vesmíru ešte nič s istotou nevedeli. Rozhodnutie, že do kozmu poletia v kozmickej lodi Sojuz 28 Gubarev a Remek, oznámili kandidátom len v štvordňovom predstihu. Pred štartom rakety si na seba obaja kozmonauti museli dávať veľký pozor, aby nič neohrozilo ich štart. Napríklad aj taká banalita, akou je opar na pere, mohla viesť k ich diskvalifikácii. Remek musel absolvovať aj boj s nadváhou a zhodiť 10 kg, čo sa mu napokon podarilo. 
 

Dňa 2. marca 1978 o 18:28 moskovského času opustila raketa Sojuz 28 kozmodróm Bajkonur v Kazachstane. Československá verejnosť do tej chvíle o lete ešte nič netušila. Večer televízia prerušila svoj program a diváci sa stali svedkami záberov štartujúcej rakety. V tej chvíli si Čechoslováci uvedomili, že po Sovietskom zväze a USA je ich krajina treťou na svete, ktorej občan, Vladimír Remek, letí do vesmíru. Táto skutočnosť musela byť podľa sovietskych „zvyklostí“ do poslednej chvíle utajená pre prípad nezdaru. Napätie z kozmonautov vyprchalo až na obežnej dráhe Zeme. Remek si konečne uvedomil splnenie svojho sna. Bez väčších problémov sa Sojuz 28 spojil s vesmírnou stanicou Saljut 6 a kozmonauti sa mohli zvítať s jej posádkou, Jurijom Romanenkom a Georgijom Grečkom. Zvítanie bolo tradičné chlebom a soľou, v podobe malých balíčkov s chlebom a tabletkami soli, ktoré zapíjali vodou z polyetylénovej hadice. Na obežnej dráhe našej Zeme strávila posádka 7 dní, 22 hodín a 18 minút. 5. marca sa V. Remek zúčastnil historicky prvej medzinárodnej tlačovej konferencie z obežnej dráhy Zeme. Požiadavka rozhovoru v českom jazyku Remeka mierne zaskočila, nakoľko doposiaľ všetky rozhovory aj odborný výcvik prebiehali v ruštine. Po úvodných rozpakoch a hľadaní vhodných slov, hlavne odborných termínov, sa dostal do starých koľají a svoj prejav bez väčších problémov dokončil. Kozmonauti plnili rôzne výskumné úlohy, ako napr. rozmnožovanie rias chlorella v podmienkach kozmu, porovnávali subjektívne pocity tepla s objektívnym meraním teploty na povrchu tela. Robili pokusy s rastom kryštálov v špeciálnej taviacej peci vyvinutej československými vedcami, keďže v beztiažovom stave vznikajú zliatiny s novými vlastnosťami. Kozmonauti fotografovali zemský povrch, aby mohli zostaviť mapu ľadovcových zásob pitnej vody. Remek rád pozoroval našu Zeme, na ktorej sa topili a praskali ľady na veľkých jazerách americko - kanadského pomedzia. Vtedy (v inej „dimenzii“) si uvedomil, že Zem má konečný rozmer a hranice sú len výmyslom ľudí. Okrem naplánovaných pokusov kozmonauti intenzívne cvičili, počúvali hudbu a odpočívali. Počas celého pobytu vo vesmíre bol zdravotný stav kozmonautov sledovaný a nad nameranými hodnotami niekedy pozemskí doktori len krútili hlavami. Napríklad Remekovi namerali 53 tepov za minútu, čo je na Zemi veľmi nízka hodnota, no v beztiažovom stave nič mimoriadne. 

Experimenty boli ukončené 9. marca a výsledky práce všetkých kozmonautov boli uložené v pristávacom module Sojuzu 28. Remek si na obežnú dráhu zobral aj dva talizmany v podobe bábiky v kroji z moravsko-slovenského pomedzia, rodiska O. Pelčáka, a figúrku Švejka, ktorú neskôr daroval Jurijovi Romanenkovi, veliteľovi expedície. 10. marca sa Remek a Gubarev rozlúčili s posádkou kozmickej stanice Saljut 6 a po troch hodinách sa od nej odpojili. Modul s kozmonautmi postupne vstúpil do hustých vrstiev atmosféry a šťastlivo pristál v pristávacej oblasti Kazachstanu. Vojenskými vrtuľníky boli kozmonauti prepravení do najbližšieho mesta Arkalyk a odtiaľ sa lietadlom vrátili na ruský kozmodróm Bajkonur do hotela Kozmonaut. A stihli si aj zažartovať – do kozmického modulu, s ktorým pristáli, vpašovali prázdnu fľašu od pálenky, údajne rumu, aby si ostatní a hlavne ich náčelník mysleli, že vo vesmíre popíjali. Dátum na etikete však jasne dokázal, že alkohol bol vyrobený niekoľko týždňov po ich lete. Remek živil aj vtip o tom, ako mu počas pobytu na vesmírnej stanici z ničoho nič červenela ruka. Keď sa zmätení lekári pýtali o čom to hovorí, prehlásil, že pri každom pokuse dotknúť sa nejakého zariadenia ho sovietsky kolega plesol po ruke a kričal „Nedotýkaj sa toho!“. 
 

Na návrat do vlasti si musel Vladimír Remek ešte počkať. Kozmonauti čakali na pristátie stálej posádky Saljutu 6 a až potom, 10. apríla, odleteli do Hviezdneho mestečka u Moskvy. Nasledujúci deň boli vyznamenaní najvyššími sovietskymi hodnosťami v Kremli. Do Československa prileteli 27. apríla 1978 a boli prijatí a vyznamenaní na Pražskom hrade. Remekovi udelili čestný titul Hrdina ČSSR a stal sa držiteľom titulu letec-kozmonaut ČSSR. Pre veľa detí sa stal novým idolom. Na počesť misie sa tlačili poštové známky, z ktorých na ľudí pozerali tváre o Gubareva a Remeka, tie sa objavili dokonca aj vo Vietname. Všetka táto sláva bola na úkor jeho súkromného života. Po návrate z vesmírnej misie Remek naďalej lietal ako vojenský pilot. Stal sa vedúcim pracovníkom vo výskumnom ústave letectva v Prahe. Toto preloženie považoval skôr za trest.
 

Remek vyštudoval Vojenskú akadémiu Generálného štábu v Moskve a stal sa zástupcom veliteľa 2. divízie protivzdušnej obrany. Z armády odišiel do zálohy v roku 1995 v hodnosti plukovníka. V rokoch 2003 až 2013 bol poslancom Európskeho parlamentu za Komunistickú stranu Čiech a Moravy. V rokoch júl 2013 - január 2018 pôsobil ako veľvyslanec Českej republiky v Ruskej federácii. Je držiteľom medailí „Za službu vlasti“ a „Za zásluhy o dobývaní kozmu“. V r. 2018 si Vladimír Remek prevzal Cenu Antonína Vítka za popularizáciu kozmonautiky od Astronautickej sekcie Českej astronomickej spoločnosti ako prvý laureát tejto ceny. V súčasnosti si užíva zaslúžený dôchodok. Jeho dlhoroční kamaráti Grečko a Gubarev zomreli vo veku 85 a 84 rokov. 
 

Nedá sa nespomenúť 28. október 2001, kedy Vladimír Remek prežil pád vrtuľníka. Počas návštevy amerického astronauta česko-slovenského pôvodu Eugena A. Cernana v Českej republike, za nie úplne jasných okolností, vojenský vrtuľník Mi-8S krátko pred pristaním havaroval neďaleko Milevska. Našťastie všetkých 12 pasažierov prežilo, aj keď niektorí sa zo zranení spamätávali veľmi dlho. (článok na idnes.cz)
 

Vladimír Remek je prvým československým kozmonautom a zároveň prvým človekom vo vesmíre, ktorý nepochádzal ani z bývalého Sovietskeho zväzu ani z USA. Po rozdelení Československa sa do vesmíru pozreli ešte dvaja naši „rodáci“ - Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut a nesmrteľná ikona našich večerníčkov - Krtek od výtvarníka Zdeňka Milera, ktorý v plyšovej podobe letel na ISS s astronautom Andrewom Feustelom. 
 

Tituly: Letec-kozmonaut ČSSR, Hrdina Československej socialistickej republiky s rádom Klementa Gottwalda, Hrdina Sovietskeho zväzu s radom Lenina. 

 

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline