21. decembra 2018 o 23 hod. 23 min SEČ nastane na severnej pologuli Zeme zimný slnovrat.

 

Slnko sa pomedzi hviezdy zdanlivo pohybuje naprieč pásom zvieratníkových súhvezdí po ekliptike. Ekliptikálna dĺžka Slnka 0° zodpovedá začiatku astronomickej jari, 90° letu, 180° jeseni a 270° zime. Dĺžky 0° a 180° voláme jarný a jesenný bod a spolu sú to ekvinokciá (rovnodennosti). Dĺžky 90° a 270° sú solstíciá (slnovraty). Zimný slnovrat je presne definovaný okamih, kedy pre (fiktívneho) pozorovateľa v strede Zeme prechádza stred Slnka najnižším bodom ekliptiky. V tomto okamihu Slnko kulminuje na oblohe v nadhlavníku pre pozorovateľa na obratníku Kozorožca (so šírkou – 23°27´).

 

Dôsledky sú všeobecne známe; v oblasti pod južnou polárnou kružnicou nastáva polárny deň, na južnom póle vrcholí polárne leto. Nad severnou polárnou kružnicou nastáva polárna noc, na severnom póle vrcholí polárna zima. V tento deň u nás trvá denný oblúk Slnka najkratšie (v Žiline, so šírkou +49°12´, je to iba 7 hodín 58 minút) a prirodzene nastáva najdlhšia noc v roku (16 hod 02 min).

 

Okamihy slnovratu sa opakujú po tzv. tropickom roku. Medzi rokmi 1903 a 2096 je to  priemerne 365 dní 5 hodín a 49 minút 35 sekúnd. To znamená, že každý kalendárny rok (s 365 dňami) nastane tento okamih priemerne o 5 hodín 49 minút a 35 sekúnd neskôr ako v tom predchádzajúcom. Po štyroch rokoch už korekcia narastie na 23 hodín, 18 minút a 20 sekúnd. V poradí štvrtom, teda priestupnom roku, doplníme do kalendára 29. február a tým sa slnovrat posunie o jeden kalendárny deň skôr. Ak navzájom porovnáme okamihy slnovratov v priestupných rokoch, zistíme, že nastávajú priemerne o 41 minút a 40 sekúnd skôr. Okamih zimného slnovratu sa takto od prvého nepriestupného roku XX. storočia po posledný priestupný rok XXI. storočia,  t.j. za 193 rokov, posunie spolu o 51 hodín a 31 minút, z 23.12. 1903, 0:18 UT na 20.12. 2096, 20:47 UT.

 

V súčasnosti sú na internete dostupné predpovede termínov rovnodenností a slnovratov asi do roku 3000 (Astronomy Lab, a napr. od r. 1700 do r. 2100 aj na http://aa.usno.navy.mil). Na dlhšie časové intervaly (do minulosti i budúcnosti) už treba zložité číselné integrovanie polôh Slnka a Zeme, vrátane porúch od ostatných planét a zahrnúť do výpočtu aj kváziperiodické zmeny parametrov dráhy Zeme okolo Slnka. 

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline