Viete kto bol Simon Marius? (2019)

Nie? Aj vďaka tejto opomínanej a kontroverznej postave histórie astronómie dnes neoznačujeme Jupiterove mesiace rímskymi číslicami I, II, III, IV...
 
Simon Mayr, ktorý sám seba nazýval Marius, sa narodil 20. januára 1573 v Gunsenhausene (Markgrófstvo Ansbach) v rodine starostu mesta a bol matematikom, lekárom, astronómom a autorom kalendárov. S prestávkami študoval od roku 1586 až do r. 1601 na luteránskej akadémii v Hailborne. Od roku 1594 viedol nepretržité astronomické a meteorologické pozorovania. V roku 1599 vydal súbor aktuálnych astronomických tabuliek. Od roku 1601 sa stal markgrófskym matematikom a v tejto funkcii vydával až do smrti astronomické a astrologické Prognózy. Krátko pôsobil aj v Prahe, kde skúmal observačné vybavenie Tycha Brahe. 
 
Od roku 1602 študoval na univerzite v Padove, na ktorej pôsobil aj Galileo Galilei ako matematik. Nie je potvrdené, že sa niekedy stretli, no vedieť o sebe museli, kvôli nepríjemnému incidentu Galileiho a študenta Baldassarre Caspra. Ten neváhal skopírovať Galileovu prácu o použití kompasu a vydať ju ako svoju. Keďže Marius sa s Casprom poznal a aj sa ho zastal, Galilei obviňoval aj samotného Mariusa. Podobné spory o plagiátorstve viedol Galilei aj s ďalšími astronómami tej doby, s Christopherom Schneiderom sa prel o objav slnečných škvŕn. Tie však ešte skôr pozoroval anglický astronóm Thomas Harriot a prvú prácu publikoval zasa Johanness Fabricius. 
 

Medzi najzaujímavejšie Mariusove pozorovania patrí pozorovanie kométy C/1596 N1, troch komét roku 1618, supernovy z roku 1604 (Keplerova), pozorovania Venuše a slnečných škvŕn v lete roku 1611 či vôbec prvé teleskopické pozorovania galaxie M31 v Androméde. Jeho najdôležitejším pozorovaním je však pozorovanie štyroch najväčších Jupiterových mesiacov. Práve ohľadom ich objavu vznikol medzi Galileim a Mariusom známy spor. 
 
Galilei ich prvý krát pozoroval 7. januára 1610, a už v marci 1610 svoj objav publikoval v slávnej práci Sidereus Nuncius – Hviezdny posol. Podľa vlastných zápisov, však Marius objavil Jupiterove mesiace v rovnakom čase ako Galilei. Marius uvádza, že ich prvý krát spozoroval už v decembri 1609, no záznamy si začal robiť až 8. januára 1610. Svoje pozorovania v roku 1611 zverejnil v lokálnom astronomickom almanachu a s vydaním knihy si počkal až do roku 1614, kedy svoje pozorovania štyroch mesiacov Jupitera publikuje v knihe Mundus Iovialis Anno MDCIX Detectus Ope Perspicillis Belgici
 

Mariusove údaje podrobil Galilei ťažkej kritike. Protestanti stále používali Juliánsky kalendár, 7.január 1610 bol u nich 28.decembrom roku 1609, čo znamená, že ich pozoroval jeden deň po Galileim, ktorý svoj objav ohlásil ešte v tom roku. Galilei v časopise Saggiatore z roku 1623 obvinil Mariusa z plagiátorstva a väčšina vedcov sa samozrejme priklonila na jeho stranu. Škvrnu na svojej povesti už Marius nemal možnosť zmazať. V čase Galileových obvinení už bol chorý a chorobe niekoľko mesiacov neskôr aj podľahol. 
 
Dielo Mundus Iovialis je však pre astronómiu prelomové. Okrem samotného objavu mesiacov Jupitera, popisuje periódy ich obehu okolo planéty a dráhové rezonancie mesiacov. Dokonca si všimol, že ich obežné dráhysú naklonené oproti rovine rovníka Jupitera ako aj voči ekliptike. Naviac v nej Marius popisuje aj prvé teleskopické pozorovania galaxie M31 v Androméde. Výskumy vedcov zo začiatku 20. storočia naozaj ukazujú, že Marius mohol mesiace objaviť súčasne s Galileim. Jeho záznamy sú podrobnejšie a zobrazenie viac zodpovedá skutočnosti. Dnes sa už pomerne bežne dočítate, že ich objavili nezávisle na sebe.
 
Nech už to bolo akokoľvek, odkaz Simona Mariusa používame dodnes. A väčšinou bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli. Galileiho „Medicejské hviezdy“ a označovanie Jupiterových mesiacov rímskymi číslicami v poradí, v akom boli objavené, sa s rastúcim počtom novoobjavených mesiacov slnečnej sústavy prestalo používať. A tak sa mesiace Jupitera, dnes nazývané aj Galileiho mesiace, volajú po mýtických milenkách gréckeho boha Dia - Io, Európa, Ganymédes a Kalisto, tak ako navrhol Simon Marius ešte v roku 1614 vo svojej knihe Mundus Iovialis.
 
Odkazy na ďalšie čítanie:
 
Krajská hvezdáreň v Žiline