Deň žien a dievčat v astronómii 11. február 2019
V rámci osláv 100. výročia založenia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) je jednou z nosných tém Inkluzívna astronómia. V rámci nej bude IAU organizovať rôzne podujatia zamerané na rovnocenné príležitosti, rozmanitosť i začlenenie menšín do astronómie. Prvou významnou aktivitou je Deň žien a dievčat v astronómii, ktorý sa koná 11. februára 2019 v rámci Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede vyhláseného OSN.
 
Pripomeňme si teda niektoré významné ženy v oblasti astronomického výskumu.
 

Hypatia z Alexandrie (350/70-4155/16 n.l.)

je považovaná za vôbec prvú významnú ženu - matematičku, filozofku a astronómku. Pôsobila v Alexandrii, kde prednášala novoplatónsku filozofiu. Pre jej tragickú smrť sa často označuje ako „mučedníčka filozofie“. Na jar roku 415 ju brutálne zavraždil rozvášnený dav stúpencov kresťanstva. Považuje sa za autorku komentáru ku Ptolemaiovmu Almagestu (geocentrizmus). Je po nej pomenovaný kráter a brázda na Mesiaci.
 

Sophia Thott Lange, rodená Brahe (1556 alebo 1559 – 1643)

sestra slávneho Tycha Braha. Bola jeho veľkou pomocníčkou na observatóriu v Uraniborgu pri zostavovaní jeho vedeckej práce De nova stella. Asistovala mu aj pri pozorovaniach zo začiatku novembra 1572 a objave Tychovej supernovy (SN 1572). Ako presne pomáhala nie je známe, no podľa zachovaných písomností a spôsobe, ako sa o nej Tycho vyjadroval, jej podiel nebol zanedbateľný.
 

Caroline Lucretia Herschel (1750 – 1848) 

sestra Wiliama Herschella, mimo iného objaviteľa planéty Urán. Ona sama objavila tri hmloviny a osem komét. Po smrti brata v r. 1822 sa vrátila do Hannoveru, kde dokončila katalogizáciu 2500 hmlovín. Tento katalóg sa postupne doplňoval až sa pretransformoval na známy katalóg NGC. Je prvou ženou ocenenou Zlatou medailou Kráľovskej astronomickej spoločnosti (1828) a jednou z dvoch prvých ženských čestných členiek Kráľovskej astronomickej spoločnosti (Spolu s Mary Somerville1835). Na jej počesť bola pomenovaná planétka Lucretia a kráter na Mesiaci C. Herchel.
 

Mary Somerville (rodená Fairfax) (1780 – 1872)

narodená v Škótsku, talentovaná žena v oblasti matematiky. Rodina ju v jej vzdelávaní nepodporovala, až druhý manžel prejavil pochopenie pre jej záujmy. Bola v styku s najväčšími britskými aj francúzskymi matematikmi a astronómami. Preložila Laplaceovu Nebeskú mechaniku a vo svojej publikácii podrobne vysvetlila matematický aparát, ktorý Laplace použil. Zaoberala sa aj problematikou hypotetickej planéty, ktorá svojim gravitačným pôsobením vyvolávala poruchy dráhy Uránu. Tieto jej úvahy viedli J. C. Adamsa k výpočtu polohy vtedy ešte neobjavenej planéty Neptún. Spolu s Caroline L. Herschel sa v r. 1835 stali prvými ženami členkami Kráľovskej astronomickej spoločnosti.
 
 
 
V r. 1876 sa stal riaditeľom Harvardského univerzitného observatória E. C. Pickering. Údaje o spektrách veľkého množstvá hviezd mu pomáhali spracovávať ženy, ktoré si najímal ako lacnú pracovnú silu. Pre jeho ženský tím vznikla prezývka „Pickeringov hárem“. Robili predovšetkým výpočty a niekedy aj astronomické pozorovanie, ktoré aj publikovali pod svojim menom. Spomeňme aspoň Wiliamina P. Fleming a Henrietta S. Leavitt
 

Wiliamina P. Fleming (1857-1911) 

emigrovala do Ameriky zo Škótska spolu s manželom. Po tom, čo ju opustil, pracovala ako gazdiná v dome E. C. Pickeringa. Keďže mala matematické a vedecké nadanie, zamestnal ju u seba na Harvarde ako „počtárku“. Pracovala na spektrálnej kvalifikácii hviezd, skatalogizovala ich viac ako 10 000. Stala sa na Harvarde správkyňou astronomických fotografií a vydala štúdiu o 222 premenných hviezdach, ktoré objavila. Objavila aj známu hmlovinu Konská hlava v súhvezdí Orión. 
 

Henrietta S. Leavitt (1868-1921) 

mala za úlohu merať jasnosti hviezd na fotografických platniach. Pri tom objavila vzťah medzi žiarivým výkonom a periódou premenných hviezd zvaných cefeidy. Vďaka tomuto vzťahu možno určiť ich vzdialenosť a tým aj vzdialenosti susedných, v ktorých sa nachádzajú. Práve toto využil E.P.Hubble pri objave expanzie vesmíru. Objavila aj štyri novy a 1777 premenných hviezd v Magellenových mračnách. 
 

Ľudmila Pajdušáková (1916 - 1979) 

bola slovenská astronómka a fyzička, v rokoch 1958-1979 riaditeľka AÚ SAV. Venovala sa pozorovaniu meteorov, asteroidov a neskôr slnečnej astronómii. Mimoriadne úspechy dosiahla spolu s pracovníkmi observatória na Skalnatom Plese pri hľadaní nových komét. Zo 70 komét objavených v rokoch 1946-1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte. Je spoluobjaviteľkou piatich nových komét z rokov 1946-1953. Najznámejšou z nich je 45p/Honda-Mrkoš-Pajdušáková. Je po nej pomenovaný asteroid 3636 Pajdušáková.
 
 
 
 

Vera C. Rubin (1928-2016)

bola americká astronómka zaoberajúca sa problematikou rýchlostí rotácie galaxií. Predpovedané a pozorované uhlové rýchlosti rotácie sa líšili, čiže galaxie museli obsahovať podľa jej výpočtov 5 až 10-krát viac hmoty. Toto je dodnes považované za najpriamejší a najpreukázateľnejší dôkaz existencie temnej hmoty. 
 

Carolyn Shoemaker (1929) 

hoci pôvodne študovala históriu, neskôr začala pomáhať manželovi hľadať asteroidy a kométy. Objavila alebo je spoluobjaviteľkou celkom 32 komét a približne 800 asteroidov (2002). Najznámejšou je kométa Shoemaker-Levy 9, ktorá v júli 1994 dopadla do atmosféry Jupitera.
 

Jocelyn Bell – Burnell (1943) 

ako doktorandka Cambridgeskej univerzity objavila pulzujúce rádiové signály prichádzajúce z vesmíru, ktorých zdroj neskôr s kolegami identifikovala ako rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy - pulzary. Nobelovu cenu za objav a objasnenie pulzarov dostali r. 1974 iba Anthony Hewish a Martin Rayley. Jocelyn z objavu vynechali.
 

Valentina V. Tereškovová (1937) 

prvá žena vo vesmíre. 16. júna 1963 ju z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane k oblohe vyniesol Vostok 6. Našu Zem obletela 48x a jej let trval 70 hodín a 41 minút. V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul „Žena storočia“.
 
Svetlana I. Gerasimenko (1945) 
sa narodila na dnešnej Ukrajine a študovala na Kyjevskej univerzite. V noci z 11. na 12. septembra 1969 v Almate (dnešný Kazachstan) pri fotografickom pozorovaní kométy 32P/Comas Solà náhodou vyfotografovala dalšiu kométu - 67P/Churyumov-Gerasimenko. Tejto kométe sa venovala úspešná misia ESA Rosetta s pristávacím modulom Philae. Je po nej pomenovaná planétka 3945 Gerasimenko. 
 

Jane Luu (1963) 

sa narodila vo Vietname, kde jej otec pracoval ako tlmočník pre americkú armádu. V 1975 emigrovala do Ameriky, kde ju návšteva Jet Propulsion Laboratory (JPL, Laboratória prúdového pohonu) podnietila k záujmu o fyziku a astronómiu. Spolu s D. Jewittom objavila teleso 1992 QB1, dnes 15760 Albion - prvé teleso v Kuiperovom páse (za obežnou dráhou Pluta). V nasledujúcich rokoch objavili ešte cez dvadsať takýchto telies. 
 

Pri tejto príležitosti pripravila Krajská hvezdáreň v Žiline na piatok 15. februára 2019 podujatie venované všetkým nadšencom astronómie, no predovšetkým nežnému pohlaviu.

Na Kysuckej kvezdárni v Kysuckom Novom Meste bude o 17:00 pripravený krátky program venovaný významým ženám astronómie a následne  večerné pozorovanie pre verejnosť. Na Pozorovateľni na Malom diele v Žiline bude večerné pozorovanie pre verejnosť so začiatkom o 17:45.

Na oboch pracoviskách bude na podujatie pre všetky ženy a dievčatá vstup zdarma.

 

Krajská hvezdáreň v Žiline