Odborná činnosť II/2019

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiaci február 2019 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE - B.R.N.O., MEDÚZA, HERO.
 
    Február 2019  
43   pozorovaní premenných hviezd celkovo
23  
meraní publikovaných v databáze B.R.N.O.
26   meraní z Kysuckej hvezdárne publikovaných v databáze AAVSO bolo použitých ostatnými pozorovateľmi na svete
1   nová premenná hviezda publikovaná v katalógu premenných hviezd SPHE - SvkV
 
V katalógu premenných hviezd objavených slovenskými pozorovateľmi SvkV pri SPHE pribudla nová premenná hviezda objavená na Kysuckej hvezdárni – SvkV206. Jej aktivita bola spozorovaná pri spracovaní dát v zornom poli už známej premennej hviezdy CF Lyn. Perióda a jej ďalšie parametre radia túto hviezdu k typu premenných DSct.
 
Odkaz na katalóg    -   http://var.astro.cz/newsvkv.php
 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork).
 
Kamera AMOS je pre údržbu mimo prevádzky, kamerou NFC bolo počas 10 nocí získaných 55 záznamov meteorov. Z týchto záznamov je možné napr. vypočítať dráhy telies v slnečnej sústave.
 
Výsledky astrometrických meraní  publikovaných  v cirkulároch IAU MPC centra:
- Kométa C/2017 K2 (PANSTARRS) 
- Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS) 
 
 
Kométa C/2017 T2 (PANSTARRS) bola prvý krát pozorovaná 15.09.2017 na observatóriu PanSTARRS 1 MPC F51. Vzdialenosť kométy v čase objavu bola viac ako 9 AU a jasnosť pod 20 mag. V súčasnej dobe nájdeme kométu v súhvezdí Cetus s jasnosťou okolo 15 mag. Perihéliom prejde kométa až 4. mája 2020 vo vzdialenosti 1,6 AU od Slnka. Predpokladaná maximálna jasnosť kométy na oblohe pri súčasnej aktivite jadra sa odhaduje na 7 mag. a mala by ju dosiahnuť práve pri prelete perihéliom. Ak sa vyplnia predpovede jasnosti kométy, mohli by sme ju v máji 2020 na oblohe sledovať triédrom prípadne malým ďalekohľadom ako hmlistý obláčik pohybujúci sa cirkumpolárnymi súhvezdiami Žirafa a Veľká Medvedica.
     
 
V máji 2017 bola na observatóriu PANSTARRS 1 objavená nová kométa C/2017 K2 (PANSTARRS). Na tomto fakte by nebolo nič výnimočného, astronómovia tohto observatória  objavujú každoročne stovky nových objektov, a nie iba komét, ale hlavne asteroidov.
 
Predbežný výpočet dráhy z napozorovaných dát, doplnený predobjavovými pozorovaniami kométy z iných observatórií, však ukázal, že vzdialenosť kométy pri objave bola 16,09 AU od Slnka. Kométa  sa teda nachádzala medzi dráhami Saturnu a Uránu a tieto parametre z nej robia najvzdialenejšiu kométu s pozorovanou kometárnou aktivitou pri príchode do perihélia.
 
Ako sa kométa približuje k Slnku teplota jadra sa zväčšuje a okolo jadra kométy sa vytvára koma. Vo veľkých vzdialenostiach od Slnka sú pri nízkych teplotách viac aktívne plyny s nižšou teplotou sublimácie, ako kyslík a dusík. S klesajúcou vzdialenosťou od Slnka začínajú byť aktívne aj látky, ktoré k vyparovaniu potrebujú vyššiu teplotu, ako oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, uhľovodíky a voda. Kométy, ktoré návrat do perihélia prekonali viackrát, väčšinou látky sublimujúce pri nízkych teplotách už stratili a preto väčšinou tvoria kómu, prípadne chvost až pri vzdialenostiach okolo 5 - 6 AU od Slnka.
 
Tieto okolnosti a dynamická integrácia dráhy tejto kométy naznačujú, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o novú kométu prichádzajúcu z Oortovho oblaku. Prvé optimistické odhady veľkosti jadra hovorili o veľkosti okolo 80 km, jasnosť a veľkosť na oblohe, ktorú mala dosiahnuť pri prechode perihéliom sa prirovnávali k legendárnej kométe C/1995 O1 (Hale-Bopp). Neskoršie pozorovania HST zredukovali tieto predpoklady na priemer jadra okolo 18 km.
 
Kométu nájdeme v súhvezdí Draka, jej jasnosť sa pohybuje v súčasnosti okolo 18mag a je pozorovateľná väčšími ďalekohľadmi. Z Draka sa bude pomalým vlastným pohybom (jej vzdialenosť od Zeme je teraz viac ako 12 AU) presúvať do Herkula, kde by mohla jej jasnosť prekročiť koncom roku 2021 veľkosť 12 mag. Tu však všetky predpovede končia, pretože odhadovať jasnosť kométy a ešte k tomu novej, práve prilietajúcej z Oortovho oblaku, je ako veštiť budúcnosť z krištáľovej gule.  David Levy, legenda v oblasti pozorovania a objavovania komét, hovorí o kométách a ich správaní toto: "Kométy sú ako mačky, majú chvosty a robia iba to, čo chcú."
 

Aktivita Slnka

Aktivita Slnka je v súčasnom období typická pre blížiace sa minimum činnosti. Relatívne číslo slnečných škvŕn je takmer každý deň nulové. Na Krajskej hvezdárni v Žiline vizuálne pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére. Na Pozorovateľni ma Malom diele v Žiline bolo vo februári 2019 uskutočnených 18 vizuálnych pozorovaní so zakresľovaním, na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bolo 21 pozorovaní. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. Aktivita s chromosfére je tiež nízka.
 

Ďalšie odborné aktivity 

Jarná večerná obloha nám umožňuje pozorovať zimné súhvezdia už vysoko nad južným obzorom.
 
Jedno z najznámejších je súhvezdie Veľkého psa. Nájdeme ho juhovýchodne od Orióna a je skutočne ťažko prehliadnuteľné, pretože najjasnejšia hviezda celého súhvezdia je aj najjasnejšou stálicou celej oblohy. Je to Sírius. Fyzicky sa nejedná o hviezdu, ktorá by vynikala veľkosťou, jej hmotnosť je asi dvakrát väčšia ako hmotnosť Slnka, avšak jeho relatívne malá vzdialenosť 8,6 svetelných rokov od Zeme spôsobuje, že je najjasnejšou hviezdou oblohy s magnitúdou – 1,46.
 
Sírius nie je osamelá hviezda. Sprevádza ho biely trpaslík s jasnosťou 8,65 mag., ktorý je teoreticky v dosahu aj menších astronomických ďalekohľadov, avšak práve blízkosť jasného Síria umožňuje pozorovať tohto bieleho trpaslíka až väčšími prístrojmi. Práve „teraz“ medzi rokmi 2020 až 2035 je Sírius B v maximálnej vzdialenosti od svojho jasného suseda a môžeme na jeho pozorovanie skúsiť použiť aj menšie ďalekohľady s priemermi väčšími ako 150 mm.
 
V súhvezdí nájdeme jasnú otvorenú hviezdokopu M41 s priemerom 50´a jasnosťou 5 mag., ktorá sa nachádza 4° južným smerom od Síria, ideálny objekt pre triédre a malé ďalekohľady. 
 
Veľmi fotogenickým objektom, ktorý je možno zachytiť aj bežnými digitálnymi fotoaparátmi, samozrejme potrebná je obloha s čo najmenším svetelným znečistením, je sústava hmlovín okolo IC 2177 známa pod menom Seagull - Čajka. Tvar hmloviny skutočne evokuje let vtáka s roztiahnutými krídlami. Jej priemer na oblohe je väčší ako 2,5°. 
 
Otvorené hviezdokopy M46 a M47 už patria do súhvezdia Korma a sú vďačným objektom pre malé ďalekohľady. Na oblohe ich delí iba 1°. V širokom zornom poli ďalekohľadu môžeme sledovať rozdiel medzi hustou M46, bohatou na slabšie hviezdy, doplnenou o planetárnu hmlovinu NGC 2438, a M47, ktorá je tvorená jasnejšími hviezdami a je redšia.
 
 
Krajská hvezdáreň v Žiline