Odborná činnosť V/2019

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiaci máj 2019 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE - B.R.N.O., MEDÚZA, HERO.
 
Naša kamera bola doplnená sadou fotometrických filtrov BVRI a má za sebou prvé pozorovania premennej hviezdy ZZ Cep. Nová sada filtrov umožní presnejšiu fotometriu a kvalitnejšie výstupy.
 
 
    Máj 2019  
23   pozorovaní premenných hviezd celkovo  
9  
meraní publikovaných v databáze B.R.N.O.
12   meraní z Kysuckej hvezdárne publikovaných v databáze AAVSO bolo použitých ostatnými pozorovateľmi na svete
1   nová premenná hviezda publikovaná v katalógu premenných hviezd SPHE - SvkV
 

V katalógu premenných hviezd objavených slovenskými pozorovateľmi SvkV pri SPHE pribudla nová premenná hviezda objavená na Kysuckej hvezdárni – SvkV208. Jej aktivita bola spozorovaná pri spracovaní dát v zornom poli už známej premennej hviezdy V0607 Aur. Perióda premennej hviezdy je 0,088821 dňa a jej ďalšie parametre, spresnené s použitím dát s prehliadky ASASSN, ju radia typu premenných Delta Scuti.
Odkaz na katalóg    -   http://var.astro.cz/newsvkv.php
 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork).
 
Výsledky astrometrických meraní  publikovaných  v cirkulároch IAU MPC centra:
 - kométa C/2019 J1 LEMMON
 
 
MPEC 2019-J122 oznamuje objav novej kométy C/2019 J1 (Lemmon). Prvý krát bola pozorovaná na observatóriu Mt. Lemmon Survey 5. apríla 2019. Po publikovaní dráhových elementov pod označením c0m96k2 som urobil folow-up astrometriu prostredníctvom diaľkovo ovládaného ďalekohľadu iTelescope T17 MPC Q62. Jasnosť objektu v čase pozorovania bola okolo 18 mag., jeho vlastný pohyb 0.7´´/1´ v pozičnom uhle 118°.
Perihéliom prešla kométa 8. apríla 2019. V súčasnej dobe sa teleso nachádza na južnej oblohe v súhvezdí Strelca neďaleko jeho hranice so súhvezdím Kozorožca, kam sa bude postupne presúvať.
V tomto súhvezdí dosiahne v júni svoju minimálnu vzdialenosť od Zeme a zároveň maximálnu jasnosť. Tá však s najväčšou pravdepodobnosťou nepresiahne 17 mag. a kométa ostane iba v dosahu väčších ďalekohľadov.

 

Aktivita Slnka

Hoci sa v tomto mesiaci vyskytla slnečná škvrna viditeľná vo fotosfére aj voľným okom, aktivita Slnka je i naďalej typická pre blížiace sa minimum činnosti. Na Krajskej hvezdárni v Žiline vizuálne pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére. Na Pozorovateľni ma Malom diele v Žiline bolo v máji 2019 uskutočnených 17 vizuálnych pozorovaní so zakresľovaním, na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bolo 14 pozorovaní. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. 
 

Ďalšie odborné aktivity

Severná Koruna je malé súhvezdie severnej oblohy. Na západnej strane susedí s Pastierom, východne sa nachádza Herkules a z juhu zasahuje súhvezdie Hada. Vysoko nad južným obzorom ho môžeme pozorovať v máji, kedy má najlepšie pozorovacie podmienky z naších zemepisných šírok. Tvar súhvezdia skutočne pripomína čelenku alebo korunu a podľa antickej mytológie skutočne predstavovala kráľovskú korunu Ariadny - dcéry kráľa Mínoa a manželky boha Dionýza.Tej Ariadny, ktorá so svojou niťou pomohla Théseovi zničiť Mínotaura.
 
Tvar koruny tvorí sedem hviezd, ktoré až na α CrB s jasnosťou 2 mag. majú okolo 4 mag. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Gemma - Drahokam, jej arabský názov je Alphekka. Táto biela hviezda s takmer trojnásobnou hmotnosťou ako Slnko je zákrytovou premennou typu Algol s periódou 17,4 dňa a zmenou jasnosti 0,1 mag. Je vzdialená okolo 75 svetelných rokov a s veľkou pravdepodobnosťou vznikla spoločne s hviezdami súhvezdia Veľkého Voza - má podobný vek, rovnaký vlastný pohyb a vzdialenosť od Slnečnej sústavy.
 
Súhvezdie neoplýva jasnými deepsky objektmi, poteší však oko pozorovateľa premenných hviezd. Jednou z najznámejšich v súhvezdí je R CrB vzdialená viac ako 7000 svetelných rokov. Táto nepravidelná premenná hviezda je prototypom celej skupiny pomenovanej ako inak - premenné typu RCrb. Jej hviezdna veľkosť sa v maxime pohybuje okolo 6 mag., avšak v minime môže klesnúť pod 15 mag. Je to spôsobené oblakmi bohatými na uhlík, ktoré hviezda vyvrhuje a ktoré sú príčinou jej variability. V premenárskych kruhoch je známa aj pod menom ,,Čadiaca hviezda´´. V súčasnej dobe sa nachádza okolo maxima jasnosti s magnitúdou ~ 6 mag.
 
Ďalšou zaujímavou premennou hviezdou v tomto súhvezdí je T CrB. Jej jasnosť obyčajne osciluje okolo 9 - 10 mag., avšak občas jej jasnosť dosiahne až 2 mag. Táto a jej ďalšie vlastnosti ju radia k tzv. rekurentným novám. Je to tesná dvojhviezda pozostávajúca s červeného obra s hmotnosťou 0.7 Slnka a bieleho trpaslíka s 1,35 hmotnosti Slnka. Dochádza k prenosu hmoty z obra na trpaslíka, po prekročení kritickej hranice dôjde k prudkej termonukleárnej reakcii, vonkajšie vrstvy bieleho trpaslíka explodujú  a hviezda prudko zjasní a na oblohe môžeme pozorovať novu.
 
Herkules je výrazné súhvezdie severnej oblohy, čiastočne cirkumpolárne. Rozkladá sa medzi Lýrou, Drakom, Severnou Korunou a Hadonosom. Podľa antickej mytológie je to syn pozemšťanky Alkmény a boha Dia. Aj keď bol syn boha, nebol nesmrteľný. Najznámejší je pravdepodobne kvôli 12 úlohám, ktoré mal vyplniť v službách kráľa Eurysthea.
 

Najvýraznejšou časťou súhvezdia je centrálny štvorec, ktorý tvarom trochu pripomína kvetináč. Najznámejším objektom, nachádzajúcim sa v Herkulovi, je guľová hviezdokopa M13. Jej jasnosť a veľkosť ju radia k tým najväčším a najjasnejším na oblohe. Jej uhlová veľkosť 20´a jasnosť 5,8 mag. umožňujú nájsť hviezdokopu na tmavej oblohe aj voľným okom. Nájdeme ju v centrálnom trojuholníku medzi hviezdami η Her a ζ Her. Na rozloženie hviezdokopy na jednotlivé hviezdy potrebujeme ďalekohľad s priemerom minimálne 100 mm. 
 
 
Ďalšia zaujímavá guľová hviezdokopa v Herkulovi je M92. Aj keď patrí medzi tie jasnejšie a väčšie na oblohe, trochu sa na ňu zabúda, pretože sa na oblohe nachádza v oblasti bez jasnejších hviezd a preto je ju ťažšie vyhľadať ako M13. Dá sa pozorovať aj menšími ďalekohľadmi, na rozlíšenie guľovej hviezdokopy na jednotlivé hviezdy budeme však potrebovať teleskop s priemerom aspoň 150 mm.
 
 
 Krajská hvezdáreň v Žiline