2. septembra 2019 uplynulo práve 160 rokov od pozorovania doposiaľ najväčšej slnečnej búrky s následkami pozorovanými na Zemi.

Richard Christopher Carrington sa väčšinu svojho astronomického života venoval otázke slnečnej rotácie. Dovtedy neexistovala v predstavách astronómov možnosť, že by Slnko bolo plynné teleso s diferenciálnou rotáciou a pozorovania pohybu prakticky každej zo skupín slnečných škvŕn po fotosfére produkovali rôzne periódy rotácie už od čias D. Fabricia.  Po poznaní polohy osi rotácie Slnka a polohy slnečného rovníka ( í = 7°15´ Ω = 73°40´ pre ekvinokcium 1850,0 ) určil Carrington strednú siderickú periódu rotácie rovníka  na 25,38 dňa a synodickú periódu na 27,2753 dňa. Od 9. novembra 1853 zaviedol (namiesto dovtedy nepresnej, 27 dní trvajúcej Bartelsovej otočky) „Carringtonovu“ periódu, používanú dodnes (otočka 2221 sa začala v tomto roku 22,90 augusta UT). Tieto pozorovania neskôr potvrdil prvý moderný model Slnka ako hviezdy od H. Fayeho (1865)

1. septembra 1859 pozoroval tento neúnavný pozorovateľ slnečnej fotosféry (5290 pozorovaní za 7,5 roka)  ako prvý človek na svete na povrchu Slnka doposiaľ najväčšiu chromosférickú erupciu v bielom svetle (nezávisle aj  H. Hodgson). Úkaz zaznamenal kreslenou skicou a stanovil presné heliografické súradnice tejto aktívnej oblasti. Následky nenechali na seba dlho čakať. Už v noci na 2. septembra boli na magnetografoch observatórií zaznamenané výrazné magnetické búrky, trvajúce celý týždeň. V neobvykle nízkych geografických šírkach (10°- 20° N) boli zaznamenané mohutné polárne žiary. Veľké indukované prúdy znefunkčnili vtedajší „internet“, telegrafné spojenie. Bol to prvý pozorovaný a veľmi razantný prejav vplyvu „kozmického počasia“ na našu planétu. Podobný jav, mohutná chromosférická erupcia ( trieda X5, s energiou rádovo 10²⁵  J ) nastala 23. júla 2012 na mieste, z ktorého nás k Zemi zasahujúci koronálny výron častíc z erupcie našťastie minul...

Aj dnes, v čase výrazného slnečného minima, sme od kozmického počasia mimoriadne závislí. Extrémy vesmírneho počasia sú pre svet veľkou hrozbou. Majú potenciál vážne poškodiť kriticky dôležitú infraštruktúru na Zemi aj vo vesmíre. Z minulosti sú zdokumentované destabilizácie elektrickej rozvodnej siete, letectva, komunikácie a aj navigačných systémov spôsobené práve vesmírnym počasím. Výskumu kozmického počasia a jeho predvídaniu bude preto venovaná náležitá pozornosť aj v budúcnosti.

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline