Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Odborná činnosť VIII a IX/2019

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiacoch august a september 2019 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE - B.R.N.O., MEDÚZA, HERO.
 
VIII IX 2019
65 69 pozorovaní premenných hviezd celkovo
36 38
meraní publikovaných v databáze B.R.N.O.
 17   11 

meraní z Kysuckej hvezdárne publikovaných v databáze AAVSO zdieľaných ostatnými pozorovateľmi na svete

 
Pokračovali sme vo fotometrii premenných hviezd s jasnosťou okolo 7 - 8 mag. cez fotometrické filtre BVRI, ktoré sú  naištalované na kamere G2-8300 s refraktorom ED 80/560.
 
Večer 4. 9. 2019 sa nám podarilo pri pozorovaní premennej hviezdy ER Vul zachytiť chromosférickú erupciu v okolí jej minima. V odbornej literatúre sa hovorí o možnej podobnej aktivite, avšak doteraz sa nepodarilo zachytiť tento vzácny úkaz fotometricky. Naše meranie je  unikátne aj v tom, že sa nám podarilo zachytiť zjasnenie vo fotometrických filtroch, hlavne prejav erupcie vo filtri B jednoznačne potvrdzuje túto udalosť, pozorovanie vo filtri I naopak takmer žiadne znaky zjasnenia neprejavuje. Toto sú typické znaky chromosférických erupcií, ktoré sa prejavujú hlavne vo filtri B a U.
 
 

 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork).
 
Follow -up astrometria
-        objekt C/2017 U7 pôvodne pomenovaný A/2017 U7
-        asteroid 2019 PZ2 
-        asteroid (467317) 2000 QW7
-        kométa P/2008 Y1 = C/2019R1 Boattini
 
Objekt C/2017 U7 (pôvodne klasifikovaný ako hyperbolický asteroid  A/2017 U7) je hyperbolická kométa prvýkrát pozorovaná na observatóriu Pan-STARRS 29. októbra 2017 iba 10 dní po objave medzihviezdneho asteroidu 1I/2017 U1 Oumuamua. Perihéliom prejde 11. septembra vo vzdialenosti 6,42 AU od Slnka. Priemer jadra kométy sa odhaduje na desiatky kilometrov a preto sa jeho jasnosť v súčasnej dobe pohybuje okolo  ~ 15 mag.
17. augusta o 11h 04m UT sa na vzdialenosť 24,89 LD = 0,064 AU = 9,57 mil. km. priblížil asteroid 2019 PZ2. Najväčšiu jasnosť dosiahol v noci z 17. na 18. augusta, tá sa mala pohybovať okolo 14,5 mag. Je to relatívne veľký objekt, ktorého priemer sa odhaduje od 230 do 730 metrov podľa veľkosti albeda, jeho dráha pripomína skôr kométu a je dosť možné, že sa jedná o vyhasnuté jadro kométy.
Prvá periodická kométa objavená na vesmírnom observatóriu SOHO - 322P/SOHO 31.08. prechádzala cez zorné pole koronografu C3. Kométu identifikujú šípky, Slnko sa nachádza uprostred obrázku a je prekryté terčíkom, najjasnejšie objekty - vľavo hore Venuša, vpravo hore Merkúr, tesne u terčíka vľavo hore Mars.
Pozitívne pozorovanie zákrytu hviezdy UCAC4 409-079265 asteroidom 266 Aline z 12.09.2019.
 

Aktivita Slnka

Aktivita Slnka je i naďalej typická pre blížiace sa minimum činnosti. Na Krajskej hvezdárni v Žiline vizuálne pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére. Na Pozorovateľni ma Malom diele v Žiline bolo v auguste 2019 uskutočnených 27 vizuálnych pozorovaní so zakresľovaním, na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bolo 22 pozorovaní. V mesiaci september rovnako 27 a 22 pozorovaní na jednotlivých pracoviskách.Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. 
 

Ďalšie odborné aktivity

Labuť patrí medzi najvýraznejšie súhvezdia letnej oblohy. Večerná obloha v septembri nám umožňuje pozorovať jeho zaujímavosti už po zotmení vysoko na oblohe. Nájdeme tu jasné časti Mliečnej dráhy rozdelené zálivmi tmavých hmlovín, ktoré clonia svit hviezd za nimi, veľa otvorených hviezdokôp, planetárnych, emisných a difúznych hmlovín.
 
Labuť na oblohe pripomína skutočne letiaceho vtáka, taktiež sa mu niekedy hovorí aj Severný kríž. Súhvezdie nájdeme východným smerom od súhvezdia Lýra. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Deneb - α Cyg, predstavujúca chvost Labute. Hlavou Labute je hviezda Albireo - β Cyg, pohľad na ňu hoci aj malým ďalekohľadom nám prezradí, že hviezda je dvojitá s peknými farebnými zložkami.
 
Asi 3° východným smerom od Denebu môžeme nájsť dve jasné hmloviny - Severná Amerika a Pelikán. Mená dostali podľa svojho tvaru, jasnejšia z nich je kópiou severoamerického kontinentu s Mexickým zálivom a tá druhá pripomína sediaceho pelikána. Na tmavej oblohe sú viditeľné aj vo svetelnejších ďalekohľadoch, až fotografia nám však ukáže hmloviny v plnej kráse. Ďalším zaujímavým objektom je komplex hmlovín Riasy, ktorý je zvyškom po výbuchu supernovy a je taktiež vhodným objektom pre fotoaparáty.
 
Orol je ďalším dominantným súhvezdím letnej oblohy viditeľným vysoko nad obzorom už po septembrovom súmraku. Nájdeme ho južne od Labute pod súhvezdiami Líštička a Šíp. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Altair. Cez súhvezdie prechádza Mliečna cesta a nájdeme v ňom veľa zaujímavých objektov. Veľa otvorených hviezdokôp a planetárnych hmlovín je rozosiatych po celej ploche súhvezdia. Západne od hviezdy γ Aql - Tarazed sa nachádzajú výrazné tmavé hmloviny Barnard 142/143, ktoré sú viditeľné aj v triédroch avšak zreteľnejšie sú na fotografii.
 
 Krajská hvezdáreň v Žiline