Miznúca kráska Betelgeuze (2020)
Z oblohy sa pomaly stráca jeden z klenotov súhvezdia Orión, jasná hviezda Betelgeuze. Blíži sa jej koniec? 
 
Betelgeuze (z arabského 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuze, alebo Alfa Orionis / α Ori ) je za normálnych okolností v prvej desiatke najjasnejších hviezd nočnej oblohy. Je druhou najjasnejšou v súhvezdí Orión a vďaka svojmu červenkastému sfarbeniu je výrazným objektom zimnej oblohy. Za posledné mesiace od decembra 2019 do februára 2020 však jej jasnosť poklesla o viac ako celú magnitúdu a dosiahla nevídané minimum. Dnes sa niektoré odhady jej jasnosti blížia ku 2 magnitúdam. Ako červený nadobor v pokročilom štádiu vývoja je naozaj vážnym kandidátom na supernovu. No či je tento dramatický pokles jasnosti naozaj predzvesťou veľkého vesmírneho predstavenia, je otázne.
 
Hviezde Betelgeuze sa dlhodobo venuje množstvo výskumných prác a pozorovateľov. Je polopravidelnou pulzujúcou premennou hviezdou (typu SRc) a kolísanie jasnosti je u nej vlastne úplne normálne. Jej premennosť už v roku 1836 pozoroval sir John Herschel, no vedeli o nej aj pôvodní obyvatelia Austrálie, aborigéni. Za roky pozorovaní poznáme dve charakteristické periódy zmien jasnosti ~425 dňovú a ~5,9 ročnú v rámci ktorých sa jej jasnosť pohybovala medzi 0,0 až 1,3 magnitúdami.
 
Vďaka svojej veľkosti a relatívne malej vzdialenosti od Slnka je hviezdou s druhým najväčším uhlovým priemerom na nočnej oblohe. Ešte v roku 1920 pomocou interferometrie zmerali a po zohľadnení efektu okrajového stemnenia odhadli uhlový priemer hviezdy na 0,055“. Určenie jej základných fyzikálnych charakteristík je však značne problematické. Hviezda fyzicky pulzuje a jej atmosféru deformujú silné konvektívne prúdy. Podľa meraní, odhadov a teoretických modelov sa dnes jej vzdialenosť odhaduje na 724 svetelných rokov, povrchová teplota je 3591 K a keby sme ňou nahradili Slnko, okraj hviezdy by zasahoval niekam medzi hlavný pás asteroidov a obežnú dráhu Jupitera. 
 
   

Presnejšie:

 
vek
8-11 milónov rokov
vzdialenosť
~613-881 ly
hmotnosť
9,5–21 Mʘ
svietivosť
90– 50 tisíc Lʘ
polomer
887±203 až 955±217 Rʘ
 
Betelgeuze vyvrhuje do priestoru obrovské množstvá materiálu. Ten v okolí hviezdy chladne a absorbuje alebo rozptyľuje jej svetlo. V priebehu posledného desaťročia boli v jej okolí potvrdené zložité komplexy prachových obálok. Tie sa spolu s hviezdou pohybujú nadzvukovou rýchlosťou relatívne hustým medzihviezdnym prostredím. To ich výrazne deformuje, vytvárajú sa rázové vlny a zhustenia, ktoré môžu mať vplyv na náš výhľad na hviezdu. Takže za pokles pozorovanej jasnosti nemusí byť zodpovedné skutočné zníženie jasnosti samotnej hviezdy, ale napríklad aj prítomnosť zacláňajúcich mračien v jej blízkom okolí. 
 
Ak by Betelgeuze zanikla a vybuchla ako supernova (najskôr triedy SN 2b), v priebehu niekoľkých dní by došlo k prudkému nárastu jasnosti až na - 12,5 magnitúdy (jas Mesiaca v splne). Supernovu by sme videli aj na dennej oblohe. Po niekoľko ďalších mesiacov by jej jasnosť postupne klesala, až by sa z oblohy vytratila úplne. V mieste, kde sa nachádzala hviezda, by sme ďalekohľadom pozorovali pozostatky po supernove, ktoré by bezpochyby patrili k tým najvýraznejším na oblohe.
 
Astrofyzici považujú zánik hviezdy v najbližšom čase skôr za nepravdepodobný. Z polopravidelných zmien jasnosti sa odhaduje, že by sme mohli byť v oboch minimách súčasne a jasnosť hviezdy by mala klesať tak do konca februára. V posledných dňoch, konkrétne od 17. 2. 2020 sa jasnosť hviezdy ustálila, pokles sa zastavil a niektorí pozorovatelia hlásia dokonca jej nárast. Čo bude ďalej, ukáže len čas. Betelgeuze patrí medzi hviezdy zimnej oblohy, postupne sa presunie na súmračnú večernú oblohu a neskôr nám jej pozorovanie úplne znemožní slnečný svit. Na rannej oblohe sa ukáže až v polovici augusta. Aká bude jasná? To dnes asi nikto nevie. 
 
Zánik hviezdy určite príde, dokonca sa to už aj mohlo stať! Svetlo z Betelgeuze k nám cestuje okolo 700 rokov. Hviezda tak mohla zaniknúť kedykoľvek medzi 14. storočím a dneškom, no my by sme o tom ešte nevedeli. Rovnako sa jej ešte ďalších 100 tisíc rokov nemusí vôbec nič stať.
 
Ak nechcete čakať len tak so založenými rukami, môžete sa pokúsiť odhadnúť jej aktuálnu jasnosť aj vy. Napríklad Argelanderovou metódou, čiže porovnaním jasnosti Betelgeuze so známymi jasnosťami iných hviezd. A ani nebudete potrebovať ďalekohľad. Americká asociácia pozorovateľov premenných hviezd AAVSO v pozorovacej kampani zo začiatku januára odporúča pre vizuálne pozorovanie použiť hviezdy Rigel (0,1mag), Procyon (0,4mag), Aldebaran (0,9mag), Pollux (1,2mag), Alhena (1,9mag, v mapke č. 19) a Saiph (2,1mag, v mapke č. 21). 
 
Krajská hvezdáreň v Žiline
 
Viac o metóde napríklad tu:
Vyhľadávacia mapka napríklad tu.