Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Hubblov vesmírny ďalekohľad oslavuje 30. narodeniny (2020)

Pred 30 rokmi, dňa 24. apríla 1990, vyniesol raketoplán Discovery na obežnú dráhu okolo Zeme Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST). Ten vo všetkých ohľadoch prekonal naše očakávania a priniesol informácie, ktoré zmenili nielen vedecké chápanie vesmíru, ale aj to, ako ho vníma široká verejnosť, čiže každý z nás. Napriek počiatočným problémom sa stal jedným z najúspešnejších zariadení na obežnej dráhe okolo Zeme.
 
S myšlienkou vyniesť ďalekohľad nad atmosféru a využiť tak výhody, ktoré by mal na obežnej dráhe Zeme, sa pohrával už v roku 1923 nemecký raketový technik Hermann Oberth. Trvalo však veľmi dlho, kým sa projekt s pôvodným názvom Veľký vesmírny ďalekohľad (LST – Large Space Telescope) podarilo uskutočniť. Vojna vo Vietname USA ekonomicky vyčerpala a finančným škrtom sa nevyhol ani veľký vesmírny ďalekohľad. Pôvodne plánovaný priemer zrkadla ďalekohľadu sa scvrkol z 3 na necelých 2,5m a z  Veľkého vesmírneho ďalekohľadu sa stal Hubblov vesmírny ďalekohľad, pomenovaný po Edwinovi P. Hubblovi, objaviteľovi rozpínania vesmíru.
 

Veľkosť ďalekohľadu by sme mohli prirovnať k veľkému autobusu a jeho váhu k váhe dvoch dospelých slonov. Teleskop sa pohybuje na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 540 km rýchlosťou približne 7,5 km/s. To znamená, že jeden obeh okolo Zeme mu trvá len 96 minút. 
 
Pri realizácii projektu sa vyskytlo množstvo technických a finančných problémov, preto bol štart postupne odsúvaný až na august 1986. Tragédia raketoplánu Challenger v januári 1986 zhatila aj tento termín, pretože všetky lety raketoplánov boli pozastavené. Ďalekohľad musel čakať v bezprašnej, klimatizovanej hale ešte štyri roky. Prekážkam nebolo konca. Keď už konečne 25. marca 1990 dorazil ďalekohľad na rampu vo dverách nákladového priestoru sa objavili komáre. Použitie insekticídov v blízkosti tak citlivého prístroja, akým je ďalekohľad, bolo nemožné a tak bol hmyz vychytaný do svetelných pascí. Po prekonaní všetkých prekážok sa 24. apríla 1990 raketoplán Discovery s Hubblovim vesmírnym ďalekohľadom na palube konečne dočkal štartu.
 
Hoci jeho prvé snímky vysoko predčili tie zo Zeme, nesplnili očakávania. Vzhľadom na rozpočet takmer 3 miliardy dolárov to bolo veľké sklamanie a ďalekohľad sa stal terčom zosmiešňovania a kritiky. V priebehu niekoľkých týždňov sa zistilo, že ďalekohľad má problémy s optickým systémom, konkrétne zlý výbrus zrkadla spôsobujúci sférickú aberáciu a tým pádom rozostrený obraz. Našťastie bol HST navrhnutý a skonštruovaný tak, aby na ňom astronauti z raketoplánov mohli pravidelne vymieňať zastarané alebo chybné súčiastky a vedecké prístroje. A tak v rámci prvej plánovanej servisnej misie v roku 1993 Hubble dostal „okuliare“. Externé korekčné zariadenie, pomocou ktorého sa podarilo chybu zrkadla odstrániť. V rámci pravidelnej údržby k ďalekohľadu vyštartovali ešte ďalšie štyri misie, posledná v roku 2009.
 
Aj vďaka nim dnes ďalekohľad presluhuje už 15 rokov oproti pôvodným plánom. V priebehu svojej pôsobnosti na obežnej dráhe Zeme uskutočnil ďalekohľad viac ako 1,4 mil. pozorovaní, ktorých dáta použili astronómovia k publikovaniu viac ako 16 000 recenzovaných vedeckých publikácií. Je takmer nemožné poskytnúť zoznam všetkých vedeckých príspevkov, ktoré Hubble v priebehu svojej kariéry zatiaľ uskutočnil. Pozorovania ďalekohľadom prispeli k pochopeniu vývoja a rastu galaxií, odhalili prítomnosť čiernych dier vo  väčšine galaxií, zaznamenali zrod i zánik hviezd, atmosférické zloženie planét mimo našu slnečnú sústavu a mnoho ďalších objavov. Unikátne bolo aj pozorovanie zrážky kométy Shoemaker – Levy 9 v roku 1994 s planétou Jupiter a mnoho ďalších záberov ďalekého vesmíru, ktoré fascinujú nielen odborné kruhy, ale aj laickú verejnosť.
 

Tím špeciálnych inžinierov a vedcov neustále pracuje na čo najdlhšom udržaní Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v prevádzke. Napriek „dôchodkovému veku“ ide predsa o legendu astronómie. Hubble síce obieha Zem v extrémne riedkych horných vrstvách atmosféry, no aj to stačí nato, aby ho zrážky s molekulami vzduchu postupne zbrzďovali a on klesal čoraz nižšie do atmosféry. Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu jeho obežnej dráhy, ďalekohľad by mal nekontrolovateľne zaniknúť niekedy po roku 2028. Niektoré jeho časti ako hlavné zrkadlo by však mohli vstup a prelet atmosférou prežiť a spôsobiť na zemi materiálne škody a straty na životoch. No aj keby vydržal v najbližších rokoch funkčný, jeho nevyhnuteľný zánik sa blíži. Podľa pôvodných plánov ho mal niektorý z raketoplánov vyzdvihnúť a dopraviť naspäť na Zem, no činnosť raketoplánov skončila v roku 2011 a tak by šancu mohli dostať aj súkromné spoločnosti, ktoré by pri prípadnej servisnej misii mohli dať Hubblovi a aj nám aspoň viac času.
 
Jeho nástupcom by sa mal stať vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST), pripravovaný organizáciou NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a Kanadskou kozmickou agentúrou. Ten sa tiež potýka s technickými aj finančno-administratívnymi problémami. Z pôvodne plánovaného vypustenia v roku 2014 je dnes štart ďalekohľadu predbežne naplánovaný na 30. marec 2021
 
Hubblov vesmírny ďalekohľad pozoruje a skúma vesmír 365 dní v roku a pri oslavách svojich 30. narodením si pre všetkých pripravil galériu triedenú podľa dátumu, takže si môžete pozrieť, čo úžasného objavil v deň, keď ste svoje narodeniny oslavovali vy #Hubble30. Navštívte aj jeho web stránku hubblesite.org a pozrite si video, v ktorom preletíte cez 600 smínok, ktoré za 30 rokov svojej činnosti zhotovil.
 

Soňa Sucháňová,
Krajská hvezdáreň v Žiline