Pred 30 rokmi, dňa 24. apríla 1990, vyniesol raketoplán Discovery na obežnú dráhu okolo Zeme Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST). Ten vo všetkých ohľadoch prekonal naše očakávania a priniesol informácie, ktoré zmenili nielen vedecké chápanie vesmíru, ale aj to, ako ho vníma široká verejnosť, čiže každý z nás. Napriek počiatočným problémom sa stal jedným z najúspešnejších zariadení na obežnej dráhe okolo Zeme.

 

S myšlienkou vyniesť ďalekohľad nad atmosféru a využiť tak výhody, ktoré by mal na obežnej dráhe Zeme, sa pohrával už v roku 1923 nemecký raketový technik Hermann Oberth. Trvalo však veľmi dlho, kým sa projekt s pôvodným názvom Veľký vesmírny ďalekohľad (LST – Large Space Telescope) podarilo uskutočniť. Vojna vo Vietname USA ekonomicky vyčerpala a finančným škrtom sa nevyhol ani veľký vesmírny ďalekohľad. Pôvodne plánovaný priemer zrkadla ďalekohľadu sa scvrkol z 3 na necelých 2,5m a z  Veľkého vesmírneho ďalekohľadu sa stal Hubblov vesmírny ďalekohľad, pomenovaný po Edwinovi P. Hubblovi, objaviteľovi rozpínania vesmíru.

 

Veľkosť ďalekohľadu by sme mohli prirovnať k veľkému autobusu a jeho váhu k váhe dvoch dospelých slonov. Teleskop sa pohybuje na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške okolo 540 km rýchlosťou približne 7,5 km/s. To znamená, že jeden obeh okolo Zeme mu trvá len 96 minút. 

 

Pri realizácii projektu sa vyskytlo množstvo technických a finančných problémov, preto bol štart postupne odsúvaný až na august 1986. Tragédia raketoplánu Challenger v januári 1986 zhatila aj tento termín, pretože všetky lety raketoplánov boli pozastavené. Ďalekohľad musel čakať v bezprašnej, klimatizovanej hale ešte štyri roky. Prekážkam nebolo konca. Keď už konečne 25. marca 1990 dorazil ďalekohľad na rampu vo dverách nákladového priestoru sa objavili komáre. Použitie insekticídov v blízkosti tak citlivého prístroja, akým je ďalekohľad, bolo nemožné a tak bol hmyz vychytaný do svetelných pascí. Po prekonaní všetkých prekážok sa 24. apríla 1990 raketoplán Discovery s Hubblovim vesmírnym ďalekohľadom na palube konečne dočkal štartu.

 

Hoci jeho prvé snímky vysoko predčili tie zo Zeme, nesplnili očakávania. Vzhľadom na rozpočet takmer 3 miliardy dolárov to bolo veľké sklamanie a ďalekohľad sa stal terčom zosmiešňovania a kritiky. V priebehu niekoľkých týždňov sa zistilo, že ďalekohľad má problémy s optickým systémom, konkrétne zlý výbrus zrkadla spôsobujúci sférickú aberáciu a tým pádom rozostrený obraz. Našťastie bol HST navrhnutý a skonštruovaný tak, aby na ňom astronauti z raketoplánov mohli pravidelne vymieňať zastarané alebo chybné súčiastky a vedecké prístroje. A tak v rámci prvej plánovanej servisnej misie v roku 1993 Hubble dostal „okuliare“. Externé korekčné zariadenie, pomocou ktorého sa podarilo chybu zrkadla odstrániť. V rámci pravidelnej údržby k ďalekohľadu vyštartovali ešte ďalšie štyri misie, posledná v roku 2009.

 

Aj vďaka nim dnes ďalekohľad presluhuje už 15 rokov oproti pôvodným plánom. V priebehu svojej pôsobnosti na obežnej dráhe Zeme uskutočnil ďalekohľad viac ako 1,4 mil. pozorovaní, ktorých dáta použili astronómovia k publikovaniu viac ako 16 000 recenzovaných vedeckých publikácií. Je takmer nemožné poskytnúť zoznam všetkých vedeckých príspevkov, ktoré Hubble v priebehu svojej kariéry zatiaľ uskutočnil. Pozorovania ďalekohľadom prispeli k pochopeniu vývoja a rastu galaxií, odhalili prítomnosť čiernych dier vo  väčšine galaxií, zaznamenali zrod i zánik hviezd, atmosférické zloženie planét mimo našu slnečnú sústavu a mnoho ďalších objavov. Unikátne bolo aj pozorovanie zrážky kométy Shoemaker – Levy 9 v roku 1994 s planétou Jupiter a mnoho ďalších záberov ďalekého vesmíru, ktoré fascinujú nielen odborné kruhy, ale aj laickú verejnosť.

 

Tím špeciálnych inžinierov a vedcov neustále pracuje na čo najdlhšom udržaní Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v prevádzke. Napriek „dôchodkovému veku“ ide predsa o legendu astronómie. Hubble síce obieha Zem v extrémne riedkych horných vrstvách atmosféry, no aj to stačí nato, aby ho zrážky s molekulami vzduchu postupne zbrzďovali a on klesal čoraz nižšie do atmosféry. Pokiaľ nedôjde k zvýšeniu jeho obežnej dráhy, ďalekohľad by mal nekontrolovateľne zaniknúť niekedy po roku 2028. Niektoré jeho časti ako hlavné zrkadlo by však mohli vstup a prelet atmosférou prežiť a spôsobiť na zemi materiálne škody a straty na životoch. No aj keby vydržal v najbližších rokoch funkčný, jeho nevyhnuteľný zánik sa blíži. Podľa pôvodných plánov ho mal niektorý z raketoplánov vyzdvihnúť a dopraviť naspäť na Zem, no činnosť raketoplánov skončila v roku 2011 a tak by šancu mohli dostať aj súkromné spoločnosti, ktoré by pri prípadnej servisnej misii mohli dať Hubblovi a aj nám aspoň viac času.

 

Jeho nástupcom by sa mal stať vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST), pripravovaný organizáciou NASA v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a Kanadskou kozmickou agentúrou. Ten sa tiež potýka s technickými aj finančno-administratívnymi problémami. Z pôvodne plánovaného vypustenia v roku 2014 je dnes štart ďalekohľadu predbežne naplánovaný na 30. marec 2021. 

 

Hubblov vesmírny ďalekohľad pozoruje a skúma vesmír 365 dní v roku a pri oslavách svojich 30. narodením si pre všetkých pripravil galériu triedenú podľa dátumu, takže si môžete pozrieť, čo úžasného objavil v deň, keď ste svoje narodeniny oslavovali vy #Hubble30. Navštívte aj jeho web stránku hubblesite.org a pozrite si video, v ktorom preletíte cez 600 smínok, ktoré za 30 rokov svojej činnosti zhotovil.

 

Soňa Sucháňová,

Krajská hvezdáreň v Žiline