300 rokov od narodenia Maximiliána Hella (2020)
Maximilián Rudolph Hell bol významným fyzikom a astronómom 18.storočia. Narodil sa 15.mája 1720 vo vtedajšom Windschachte, dnešných Štiavnických Baniach pri Banskej Štiavnici. 
 
Keďže sa jeho otec dvakrát oženil, mal dohromady až 21 súrodencov. Najznámejší bol jeho brat Jozef Karol Hell, ktorý sa preslávil konštruovaním banských strojov a čerpadiel. Maximilián po absolvovaní štúdia v Banskej Bystrici vstúpil do jezuitského rádu, čo mu otvorilo cestu k prírodným vedám. Jeho ďalšie kroky ho priviedli do Viedne, kde sa vzdelával v oblasti filozofie, matematiky a astronómie. V roku 1745 sa stal asistentom známeho fyzika a matematika profesora Jozefa Franza na jezuitskom Viedenskom observatóriu. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a popri práci duchovného štartuje aj jeho vedecká dráha. Významným medzníkom v jeho živote sa stáva rok 1755, kedy ho Mária Terézia ako 35 ročného vymenovala do funkcie riaditeľa Viedenskej univerzitnej hvezdárne. Začínajú sa tak najplodnejšie roky jeho vedeckej kariéry. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom. Túto významnú funkciu vykonával až do svojej smrti.
 

Najväčšiu udalosťou v živote M. Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardø (1769), kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk a pár hodín neskôr aj čiastočné zatmenie Slnka. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky, ktoré boli neskôr vo vedeckých kruhoch vysoko cenené. Tie zhrnul v diele "Observatio transitus Veneris ante disum solis", vydanom v roku 1770. Maximilián Hell vo svojej práci potvrdil, že Venuša nemá žiadny mesiac. Na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka 8,82" (dnešná hodnota je 8,79415") a určil vzdialenosť Slnka od Zeme. Zaslúžil sa aj o publikačnú činnosť formou astronomických ročeniek Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do svojej smrti. Priekopnícke boli aj jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Popritom skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu. Opísal prírodné pomery Nórska, Fínska, oblastí Severného mora, ich geologickú skladbu, rieky, moria, flóru a faunu, príčiny svetielkovania mora aj  hospodárske pomery týchto oblastí.
 
Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. V roku 1771 bol zvolený za člena Kráľovskej švédskej akadémie vied a spolupracoval aj s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rád anglickej vlády za vedecké práce. Zaslúžil sa o vybudovanie niekoľkých hvezdární a observatórií v rôznych krajinách a mestách Európy. Zomrel 14. apríla 1792 ako 71 ročný na zápal pľúc. Pochovaný bol v Maria Enzersdorfe pri Viedni. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. Nesie po ňom názov aj asteroid s priemerom takmer 21 km, pomenovaný (3727) Maxhell. 
 
V súčasnosti má M. Hell vo svojom rodisku sprístupnenú pamätnú miestnosť a o šírenie povedomia o ňom sa snaží občianske združenie Maximilián Hell. Jeho meno nesie vo svojom názve aj Krajská hvezdáreň a planetárium v Žiari nad Hronom,  aj ZŠ a MŠ v Štiavnických Baniach. Pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia vydáva Slovenská pošta poštovú známku „Osobnosti: Maximilián Hell“. 
 
Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline