20. júna 2020 o 23:41 SELČ nastáva okamih letného slnovratu. Je definovaný polohou Slnka na ekliptike v bode s najväčšou deklináciou voči svetovému rovníku (pre dané ekvinokcium) pre geocentrického pozorovateľa. Od tohto okamihu, začiatku astronomického leta, sa u nás až do zimného slnovratu dni skracujú a noci predlžujú. Na +23°27´ rovnobežke (obratník Raka) Slnko kulminuje v zenite, na severnej polárnej kružnici (+66°33´) je v tento deň Slnko cirkumpolárne (nevychádza a nezapadá) a severne od nej prebieha polárny deň (čím viac na sever, tým dlhší). Pod južnou polárnou kružnicou naopak Slnko nevychádza a južne od nej nastáva polárna noc. 

 

Pri zaokrúhlení na minúty trvá u nás (+49°12´20“ N) najkratšia noc 7 hodín 46 minút a to počas piatich dní okolo slnovratu, od 20. do 24. júna. Ďalšou zaujímavosťou je, že od 8. júna do 4. júla u nás prakticky nenastáva noc, ale iba astronomický súmrak (t.j. Slnko nie je ani pri dolnej kulminácii požadovaných 18° pod severným horizontom).

 

Letný slnovrat na severnej pologuli Zeme nastáva všeobecne medzi 20. a 22. júnom kalendárneho roku. Opakuje sa (v priemere) s periódou tropického roku: 365,242199 dňa. Každý rok tak nastáva v priemere o 5 hod. 48 min. 46 sek. neskôr oproti predchádzajúcemu roku. Po troch pridaniach takmer ¼ dňa nastáva rok priestupný a termín slnovratu sa síce posunie o ďalšiu ¼ dňa neskôr, ale súčasne aj o jeden deň späť (pridaný 29. február). Začiatkom XX. storočia ako termín letného slnovratu prevládal 22. jún a postupne sa striedal s 21. júnom. Posledný rok so slnovratom 22. júna nastal v roku 1975. Niet divu, že vo väčšine dnes žijúcej populácie prevláda povedomie o 21. júni ako o prvom letnom dni. V súčasnosti už postupne preberá žezlo prvého letného dňa 20. jún, hoci zatiaľ iba počas priestupných rokov, počínajúc rokom 2012. Počet slnovratov, pripadajúcich na 20. jún aj počas nepriestupných rokov sa bude postupne zvyšovať. V celom štvorročnom kalendárnom cykle sa uplatní až v posledných rokoch XXI. storočia: 2096, 2097, 2098 a 2099. Rok 2100 podľa Gregoriánskej reformy priestupný nebude a tak sa medzi rokmi 2096 a 2103 posunie termín letného slnovratu o 7 štvrťdňových „skokov“ neskôr, bez návratu o jeden deň späť: z 20.6.2096 o 7:28 na 21.6. 2103 o 23:46 (t.j. o 40 hodín a 18 minút). Celé nasledujúce, XXII. storočie, pripadnú letné slnovraty na 21. a 20. júna, prvý slnovrat nastane opäť 22. júna až v roku 2203.

 

S letným slnovratom je až do súčasnosti spojené veľké množstvo rozličných sviatkov, slávností a osláv. Súvisia s poznaním úlohy postavenia Slnka v prírodnom ročnom cykle. Mnohé majú pôvod v dávnoveku, no prežívajú dodnes najmä ako náboženské sviatky  a tradičné zvyky. U nás a vo veľkej časti Európy je to najmä pálenie ohňov, ako symbolu Slnka. Popol a uhlie týchto ohňov majú magickú moc, schopnosť liečiť a uzdravovať počas celého nasledujúceho obdobia roka. Paradoxne je ich primárnou úlohou privolať vlahu, potrebnú pre záverečnú fázu vývoja rastlín – správne dozretie, najmä obilia. Tiež boli chápané ako sviatky plodnosti, s jarným príchodom potomstva. V posledných rokoch, v súvislosti s rozmachom sucha počas klimatickej zmeny u nás, sa Jánske ohne stávajú vzácnosťou, iba vzdialene pripomínajúcou ich bývalú slávu a význam. Naviac si vyžadujú prítomnosť profesionálnej, nielen formálnej, požiarnej asistenčnej hliadky.

 

Veľa zážitkov počas krátkych letných nocí !

 

RNDr. Miroslav Znášik, Krajská hvezdáreň v Žiline.