Slávny Holanďan Christiaan Huygens (2020)

8. júla 2020 ubehne 325 rokov od úmrtia jedného z najvplyvnejších vedcov 17. storočia, fyzika, matematika a astronóma Christiaana Huygensa.
 
Narodil sa 14. apríla 1629 do aristokratickej rodiny manželov Constatijna Huygensaa a Suzanny van Baerlovej, kde vyrastal spolu so štyrmi súrodencami. Medzi otcových priateľov patrili velikáni ako bol Galileo Galilei, Marin Mersenne či René Descartes. Už v ôsmich rokoch dostával Christiaan spolu s o rok starším bratom Constantijnom lekcie latinčiny od súkromného učiteľa, no matematiku a hudbu ich učil otec. Ako deväťročný komponoval vlastné skladby. V nasledujúcich rokoch študoval geografiu, prozódiu, logiku, gréčtinu, francúzštinu, taliančinu, popritom sa učil hrať na lutnu, husle a klavichord. Absolvoval aj lekcie tanca, jazdy na koni a naďalej sa  zdokonaľoval  v matematike. Otec bratom vybral štúdium práva na Liedenskej univerzite, aby mohli pokračovať v rodinnej tradícii. Christiaan neskôr prestúpil do školy v Brede, kde študoval do roku 1649. Viac ako právo ho bavila matematika a prírodovedecké disciplíny a v roku 1655 spolu s bratom Lodewijkom odcestoval do Paríža. Vedecké debaty so slávnymi matematikmi v kuloároch parížskych salónov ho len utvrdili v myšlienke zasvätiť život vede. Ženba ho nelákala, a tak naďalej žil v rodičovskom dome v Haagu. Z času načas vycestoval do Paríža či Londýna za novými poznatkami.
 
Preslávil sa aj ako matematik, hoci väčšina jeho prác je pre laikov priveľmi zložitá. Zaujímavé sú jeho výpočty možnosti výhry a prehry, čím položil základy teórie pravdepodobnosti. Konštruoval a vyrábal rôzne vedecké prístroje. Spolu s bratom vyrábali šošovky do teleskopov i mikroskopov. Vďaka svojmu kvalitnému ďalekohľadu, ktorý aj keď nepatril k najväčším, objavil v roku 1655 Saturnov mesiac Titán a o tri roky neskôr odhalením prstencov vysvetlil záhadu zmeny tvaru Saturnu pri pozorovaní. Za tieto objavy si vyslúžil medzinárodnú vedeckú slávu. Približne v tom istom čase vynašiel aj kyvadlové hodiny, ktoré si dal patentovať. Zaujímala ho aj mechanika – pôsobenie odstredivých síl no tieto jeho výskumy zostali z veľkej časti nepublikované. V oblasti optiky sa preslávil najmä vlnovou teóriou svetla. 
 

V roku 1666 získal členstvo vo francúzskej Kráľovskej akadémii vied, čo mu umožnilo ďalej sa venovať mechanike a vylepšovať kyvadlové hodiny. V Paríži sa zoznámil s astronómom Giovanim Cassinim, s ktorým pracoval v parížskom observatóriu. Už v tomto období bol významnou medzinárodnou kapacitou a napriek podlomenému zdraviu tvrdo pracoval. Po smrti otca v roku 1687 sa odsťahoval do vidieckeho domu vo Voorburgu. V Anglicku sa stretol v roku 1689 s Isaacom Newtonom, avšak veľa záznamov o ich rozhovoroch sa nedochovalo. Obaja sa navzájom rešpektovali, ale na niektorých vedeckých záležitostiach sa nevedeli dohodnúť. V tej dobe bol viac uznávaný Newton, čo viedlo k uznaniu Huygensovej vlnovej teóriie svetla až o viac ako storočie neskôr. Huygensov princíp je dodnes platný pre všetky druhy šírenia vĺn. V posledných rokoch života napísal Huygens prácu o mimozemskom živote pod názvom Cosmotheoros, ktorá bola publikovaná až po jeho smrti v roku 1698. Okrem už spomínaných objavov Titánu a popisu prstencov Saturna, sa Huygens venoval napríklad aj hmlovine v súhvezdí Orión, v ktorej objavil 4 hviezdy dnes nazývané Trapéz. Ako prvý pozoroval polárnej čiapočky na Marse a objavil veľký tmavý útvar v rovníkovej oblasti Marsu, dnes nazývaný Syrtis Major. 
 
Zomrel 8. júla 1695 a je pochovaný v Grote Kerku. Svoje vedecké poznámky odkázal univerzite v Leidene, kde sú uložené dodnes. Jeho nástroje a teleskopové šošovky ostali vo vlastníctve rodiny Huygensovcov do roku 1754, kým zbierku nerozpredali na verejnej aukcii.
 
Po tomto významnom vedcovi je pomenovaný asteroid 2801 Huygens, kráter na Marse, pohorie na Mesiaci, superpočítač v Amsterdame, laboratórium fyziky na Leidenskej univerzite, fyzikálnu definíciu, či rôzne iné technické záležitosti. Jeho meno nesie aj sonda Huygens, určená na prieskum atmosféry a povrchu najväčšieho Saturnovho mesiaca Titanu, ktorá v 14. januára 2005 úspešne pristála na jeho povrchu.
 

„Verím, že nič nevieme s istotou, ale všetko pravdepodobne.“  -  Christiaan Huygens

 
Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline