V roku 2002 Medzinárodný fond pre ochranu zvierat vyhlásil 8. august za Medzinárodný deň mačiek. V začiatkoch dobývania vesmíru, prv než leteli prví ľudia, zohrali pri výskume dôležitú úlohu zvieratá. A medzi nimi aj mačky.

 

Tie štartovali v rámci Francúzskeho vesmírneho programu a nahradili potkanov, ktorých vypúšťali do vesmíru dovtedy. Pri výbere druhu vhodného na let do vesmíru nepochybne zohralo veľkú rolu ich povestných „7 životov“ a popri tom aj skutočnosť, že v tej dobe boli mačky objektmi mnohých vedeckých výskumov a vedci tak o nich mali k dispozícii veľké množstvo neurologických dát. 

 

V roku 1963 sa uskutočnil výber 14 najvhodnejších mačacích kandidátov na astronautov. Posudzovali sa ich povahové vlastnosti, množstvo zožratého krmiva, vody (čím menej tým lepšie), hmotnosť a veľkosť. V rámci výskumu im do lebiek implantovali elektródy, ktoré mali snímať neurofyziologické procesy a aktivitu mozgu počas letu. Mačaciu trpezlivosť testovali v špeciálnych kontajneroch, kde zvieratá pripevnili do pre ne prirodzenej ležatej polohy a postupne zvyšovali dĺžku pobytu v nich. Trénovali na centrifúgach, boli vystavované zmenám tlaku či simulovanému beztiažovému stavu. 

Čo sa týka výberu a totožnosti finálneho kandidáta pre let do vesmíru, existuje niekoľko rôznych verzií. Niektoré zdroje uvádzajú, že po niekoľko týždňovom tréningu vybrali z celej mačacej skupiny kocúra Félixa, ktorý najlepšie spĺňal dané predpoklady. Ešte pred letom do vesmíru ho v médiách sprevádzala slušná reklamná kampaň a dokonca sa jeho portrét objavil aj na poštových známkach. Tesne pred štartom však Félix utiekol. Mala ho nahradiť rýchlo odchytená mačka na letisku, bez špeciálneho výcviku, označená ako C341 a neskôr nazvaná Félicitte. Dôsledkom tohto zmätku okolo mačacích astronautov sa dnes dostupné informácie ako aj podobizne „astromačiek“ na poštových známkach rôznych krajín navzájom dramaticky líšia. Podľa informácií z roku 2014 však kocúr-astronaut Félix vlastne vôbec neexistoval a jedinou víťaznou adeptkou na let do vesmíru bola práve krátkosrstá čierno-biela mačka Félicitte. 

 

Štartovala 18. októbra 1963 na vesmírnej lodi Veronika-47 zo saharskej púšte. Celý jej suborbitálny let trval len 13 minút a 13 sekúnd, za ten čas mačka však zažila desaťnásobné preťaženie a dosiahla aj stav nulovej gravitácie. Kapsula s Félicettou sa od rakety oddelila vo výške 156 km a pomocou padáka pristála naspäť na Zemi. 

 

Félicette sa stala hrdinským zástupcom svojho druhu, ktorý prežil let do vesmíru bez ujmy na zdraví. Za tento jej výnimočný počin v prospech celého ľudstva si, síce až o 54 rokov neskôr, vyslúžila pamätník v podobe bronzovej sochy umiestnenej na pôde Medzinárodnej vesmírnej univerzity vo francúzskom Štrasburgu.

 

 

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline