Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Odborná činnosť IX/2020

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiaci september 2020 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE pri ČAS a pozorovanie zákrytov hviezd asteroidmi.
 
IX.   2020
97   pozorovaní premenných hviezd celkovo
71   meraní publikovaných v databáze B.R.N.O.
 23   meraní publikovaných v databáze AAVSO zdieľaných ostatnými pozorovateľmi na svete
 
Pokračujeme vo fotometrii jasných premenných hviezd cez fotometrické filtre BVRI, ktoré sú naištalované na kamere G2-8300 cez reflektor NWT 150/750. S dôrazom na premenné hviezdy VW Cep, V2477 Cyg a ER Vul. 
 
 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork).

 

Kométa C/2018 F4 (PANSTARRS) prechádza búrlivým vývojom. Taras Prystavski na snímkach zhotovených 12. septembra zistil, že sa jadro kométy rozpadlo na dve časti.
16. septembra som urobil follow-up astrometriu objektu prostredníctvom diaľkovo ovládaného ďalekohľadu iTelescope T17. Na CCD záberoch bolo skutočne vidieť rozdelené jadro kométy.
Cirkulár MPEC 2020-S77 s podrobnosťami fragmentácie.
   
Asteroid 2020 SW sa 24. septembra priblížil k Zemi na vzdialenosť 28 250 km. Pri najväčšom priblížení bol pozorovateľný ako rýchlo sa pohybujúci objekt (1° za jednu časovú minútu) s jasnosťou ~ 13 mag. v súhvezdí Caelum - Rydlo.

 

Aktivita Slnka

Na Krajskej hvezdárni v Žiline vizuálne pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére. Na Pozorovateľni na Malom diele v Žiline bolo v septembri 2020 uskutočnených 24 vizuálnych pozorovaní so zakresľovaním, na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bolo 13 pozorovaní. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. 
Aktivita Slnka je stále na nízkej úrovni. Sem tam sa objaví nejaká slnečná škvrna. V chromosfére vznikajú zatiaľ malé protuberancie, ale občas sú aj výnimočnejšie. 

 

Ďalšie odborné aktivity

Septembrová obloha

 
Súhvezdie Labuť patrí medzi najvýraznejšie oblasti letnej oblohy. Súhvezdie je bohaté na jasné hviezdy, hmloviny a hviezdokopy. Tie najjasnejšie sú na tmavej oblohe viditeľné aj voľným okom, napr. temný záliv v Mliečnej dráhe rozkladajúci sa smerom od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Deneb, ďalej okolo hviezdy Sadr k súhvezdiu Líštička. Na pozorovanie ďalších objektov nám postačí aj obyčajný triéder, podrobnejšia mapa súhvezdia a tmavá obloha. Môžeme začať prieskumom zálivov a zhustení Mliečnej dráhy, pokračovať u otvorených hviezdokôp M 39, NGC 6819 a ďalších. Na tmavej oblohe stojí za pokus nájsť v zornom poli triédra aj hmlovinu NGC 7000 - Severnú Ameriku. Tá spolu s ďalšou susednou hmlovinou Pelikán - IC 5070 tvorí komplex hmlovín vo vzdialenosti 1950 sv. rokov, v ktorých doteraz prebieha tvorba hviezd. 

 

 

Najzaujímavejším objektom je pravdepodobne emisná hmlovina IC 1396, ktorá obsahuje aj otvorenú hviezdokopu CR 439. Kvôli jej relatívne malej vzdialenosti od našej planéty má na oblohe priemer 170´x 140´, avšak jej skutočné rozmery uvidíme až na fotografiách. Veľmi zaujímavým cieľom pre pozorovanie ďalekohľadom so širším zorným poľom je dvojica NGC 6946 a NGC 6939. Predstavujú galaxiu a otvorenú hviezdokopu, ktoré sa nachádzajú iba 40´ od seba. Galaxia NGC 6946 je známa aj svojím pomenovaním Fireworks. Je to kvôli tomu, že v galaxii vybuchlo za posledných 100 rokov 10 supernov.
 

 

Hmlovina Severná Amerika je veľmi veľká - okolo 120´ x 100´. Na tmavej oblohe ju môžeme nájsť aj voľným okom. Vhodnejším prístrojom na pozorovanie je triéder s väčším zorným poľom. 
 

Súhvezdie Šíp a Líštička so známou planetárnou hmlovinou M 27 Činka. Súhvezdie Orla je známe výraznými oblasťami Mliečnej dráhy, ktoré sú prerušené oblasťami prachových hmlovín zatieňujúcich svit hviezd. Najznámejšou je Orlia trhlina rozdeľujúca Mliečnu dráhu na dve časti. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Altair. Je dvanástou najjasnejšou hviezdou oblohy. Západne od hviezdy Tarazed - jasná hviezda nad Altairom, nájdeme aj triédrom tmavé hmloviny Barnard 142/143, ich tvar si však vychutnáme až na fotografii aj základným objektívom. 

 

  Súhvezdia Štít a Strelec obsahujú veľké množstvo hmlovín a hviezdokôp, ktoré môžeme vyhľadať voľným okom, triédrom, prípadne použiť digitálny fotoaparát so širokým zorným poľom. Na tmavej oblohe nás na prvý pohľad zaujme hviezdny mrak v Strelcovi, známy pod označením M 24. Nie je to klasická otvorená hviezdokopa, vyzerá skôr ako oddelená časť Mliečnej dráhy. Táto oblasť má najvyššiu koncentráciu hviezd v zornom poli triédra - možno okolo 1000 hviezd. Je to výsledok náhodného usporiadania tmavých a prachových hmlovín pri pohľade k centru našej galaxie. Hviezdny oblak predstavuje ako keby tunel v týchto hmlovinách a umožňuje nám pohľad do hĺbky 16 000 sv. rokov k centru našej galaxie. 

 

 

Mliečna dráha pokračuje zo súhvezdí Cefeus a Jašterica do Kasiopeje a Perzea. Celá oblasť je známa svojimi hmlovinami a hviezdokopami. Najznámejšie hmloviny v Kasiopeji sú NGC 281 - Pacman, IC 1805 a IC 1848 - Srdce a Duša. Ich veľkosť a krásu si môžeme vychutnať až na fotografiách. Otvorené hviezdokopy M 52 a NGC 7789 sú dostupné aj v malých ďalekohľadoch a triédroch.


 

  Z Kasiopeje sa dostaneme už do oblastí oblohy, ktoré sú viditeľné koncom jesene a začiatkom zimy - Perzeus a Býk. V súhvezdiach sa nachádzajú taktiež zaujímavé objekty. Voľným okom je pozorovateľná známa otvorená hviezdokopa Plejády M 45 a veľká hmlovina NGC 1499 Kalifornia, ktorá je viditeľná na iba fotografiách. 
 

Krajská hvezdáreň v Žiline