Odborná činnosť XI/2020

 

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiaci november 2020 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE pri ČAS a pozorovanie zákrytov hviezd asteroidmi.
 
XI.   2020
41   pozorovaní premenných hviezd celkovo
25   meraní publikovaných v databáze B.R.N.O.
 20   meraní publikovaných v databáze AAVSO zdieľaných ostatnými pozorovateľmi na svete
 
Pokračujeme vo fotometrii jasných premenných hviezd cez fotometrické filtre BVRI, ktoré sú naištalované na kamere G2-8300 cez cez refraktor ED 80/520. S dôrazom na premenné hviezdy EE Peg a ER Vul. 
 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork).

 

Kométa  C/2020 M3 (ATLAS) bola v dosahu triedrov a malých ďalekohľadov, jej jasnosť sa pohybovala okolo 7.5 mag. Do konca druhej novembrovej dekády sa pohybovala v súhvezdí Orión severným smerom, 24. novembra vstúpila do súhvezdia Býka, kde zotrvala až do začiatku decembra. Na fotografii vľavo jej modrozelené sfarbenie ostro kontrastuje z emisnými a prachovými hmlovinami  v Oriónovi. Na zhotovenie jej fotografie stačí aj digitálny fotoaparát s krátkoohniskovým objektívom a montáž s pohonom bez pointácie.

 

 

Na tohtoročnej novembrovej oblohe sme mohli vidieť všetky vonkajšie planéty slnečnej sústavy. Jupiter so Saturnom pred veľkou konjunkciou v decembri nájdeme večer nad juhozápadným obzorom, blízko hranice súhvezdí Strelec a Kozorožec. Ďalšia planéta smerom na východ je Mars. Stále patrí medzi najjasnejšie objekty na nočnej oblohe a jeho jemná červená farba je neprehliadnuteľná. Jeho jasnosť je v súčasnosti - 1.4 mag. a do konca roka klesne na  -0.3 mag. Mars nájdeme v súhvezdí Ryby.

 

Ak budeme sledovať ekliptiku východným smerom, v súhvezdí Vodnár môžeme v triédri alebo v menšom ďalekohľade pozorovať najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy - Neptún. Má asi 8. magnitúdu a na jej identifikáciu v hviezdnom poli budeme potrebovať podrobnejšiu mapku. Poslednou planétou viditeľnou na večernej oblohe je Urán. Nachádza sa v súhvezdí Baran a je viditeľný aj v malom triédri. Jasnosť sa pohybuje okolo 5.7 mag. takže na jeho presnú identifikáciu budeme potrebovať aspoň základnú mapku. 

 

Vnútorné planéty slnečnej sústavy - Merkúr a Venušu sme mohli sledovať ráno, Venušu už ráno okolo 5:00 SEČ, Merkúr až po 6:00 SEČ. Ten sa blíži do konjunkcie so Slnkom a nájdeme ho na večernej oblohe až v januári 2021 neďaleko Jupitera a Saturna. Ako bonus je tam ešte trpasličia planéta Ceres. Tá je už po opozícii a jej jasnosť sa blíži k 9. mag., deklinácia ~ - 22°. Pohybovala sa blízko známej planetárnej hmloviny NGC 7293 - Helix, okolo 22. novembra bola ich vzájomná vzdialenosť len 50´.
 

 

 

Aktivita Slnka

Na Krajskej hvezdárni v Žiline vizuálne pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére. Na Pozorovateľni na Malom diele v Žiline bolo v novembri 2020 uskutočnených 11 vizuálnych pozorovaní so zakresľovaním, na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bolo 8 pozorovaní. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. 
25. slnečný cyklus sa oficiálne začal ešte v decembri 2019, no až v priebehu niekoľkých posledných týždňov to na Slnku naozaj začína „vrieť“. Vo fotosfére, ale najmä v chromosfére, to začína žiť a väčšina výrazných škvŕn a aktívnych oblastí sa sústreďuje na južnú hemisféru. 
 

 

 

Ďalšie odborné aktivity

Zopár pekných astrofotografií.

 

Krajská hvezdáreň v Žiline