Keď v kamerunskom pralese porodila v júli roku 1956 samica šimpanza mláďa, určite netušila, že jeho meno bude raz poznať celý svet. Stalo sa jedným zo 40 šimpanzov, odchytených na objednávku vzdušných síl USA za účelom vyslania do vesmíru. Pôvodne kamerunský šimpanz nemal ani meno a bol označený iba číslom 65. Neskôr, po úspešnej misii, dostal meno Ham. Bola to skratka z Holloman Aerospace Medical Center, laboratória, kde absolvoval osemnásť mesačný výcvik určený pre let do vesmíru. Výberovým sitom prešlo postupne 40, 18 až nakoniec len šesť šimpanzov. Výcviková metóda bola jednoduchá: keď sa rozsvietilo modré svetlo, Ham musel urobiť jednoduchý úkon. Ak sa mu nedarilo, dostal slabú elektrickú ranu do chodidla. Naopak, pri zvládnutí úkonu bol odmenený banánovou granulou. Veľmi skoro zistil o čo ide a ako sa vyhnúť elektrickému šoku. Za iných okolností by bol Ham vo svojom veku necelé 4 roky stále odkázaný na svoju matku, ktorá by ho ešte kojila. Je nepredstaviteľné, že by ľudské dieťa dokázalo plniť dané úlohy rovnako dobre ako Ham. Ham bol spomedzi šimpanzov najšikovnejší a vďaka svojej povahe a inteligencii sa stal hlavným kandidátom pre let do vesmíru. Náhradníčkou mu bola samička Minnie, jediná šimpanzica v programe, ktorá sa však do vesmíru nikdy nedostala.

V období studenej vojny medzi Amerikou a Sovietskym zväzom malo byť vypustenie šimpanza do vesmíru odpoveďou Američanov na Rusmi vyslaného psa Lajku do vesmíru v novembri 1957. Zlomovým sa stal 31. január 1961, kedy po počiatočných technických problémoch raketa Mercury-Redstone 2 s Hamom umiestneným v kapsule na palube odštartovala z vesmírnej raketovej základne Cape Canaveral na Floride. Hneď po štarte signalizoval počítač problémy s príliš strmým stúpaním, čo spôsobilo preťaženie až 17G. Pre zaujímavosť, je to až štvornásobok preťaženia, ktoré prekonávajú piloti Formuly 1 pri prudkom brzdení.

V dôsledku technických problémov sprevádzajúcich let dosiahla kapsula so šimpanzom ďaleko väčšiu vzdialenosť od Zeme ako bolo plánované. Namiesto výšky 185 km bola dosiahnutá výška až 253 km. Celý let trval 16 minút 39 sekúnd, z čoho namiesto plánovaných 5 minút strávil Ham v stave bez tiaže skoro 7 minút. V dôsledku predčasného spotrebovania kvapalného kyslíka došlo ku zmene tlaku v spaľovacej komore. To našťastie nemalo vplyv na Hama, ktorý mal vlastný pretlakový oblek, v ktorom sa dokázal udržať stály tlak i teplota. Jeho reakcie pri stláčaní páky boli iba o zlomok sekundy pomalšie ako na Zemi, čo potvrdilo, že „inteligentné“ úkony sa dajú zvládať aj vo vesmíre. Kapsula pristála v Atlantickom oceáne vo vzdialenosti 679 km od miesta štartu, asi 100 km ďalej ako sa pôvodne plánovalo. Poškodená kapsula začala rýchlo naberať vodu, v ktorej sa Ham skoro utopil. Našťastie o 12 minút neskôr bol signál z kapsuly zachytený hliadkujúcim lietadlom, ktoré privolalo záchranný vrtuľník. Ham bol zachránený a ako zázrakom prežil let bez vážnej ujmy na zdraví. Mal len modrinu na nose. Odmenou mu bolo jablko s pomarančom, ktoré s chuťou zjedol. O pár desiatok minút o jeho hrdinskej ceste plnej nástrah vedel celý svet.

Bola to jeho prvá aj posledná misia v živote. Stal sa celosvetovou celebritou a svoj život dožil v zoologickej záhrade v Severnej Karolíne. Zomrel v januári roku 1983 vo veku 26 rokov. Jeho kostra bola podrobená ďalšiemu skúmaniu a pozostatky pochované v Medzinárodnej vesmírnej sieni slávy v Alamogordu v Novom Mexiku. 

A čo sa stalo s Minni? Potom, čo skončila jej rola v programe Merkury, sa stala súčasťou šľachtiteľského programu šimpanzov. Mala deväť potomkov a dokonca pomáhala vychovávať aj mláďatá niektorých členov šimpanzej kolónie. Stala sa posledným preživším astro - šimpanzom a zomrela vo veku 41 rokov v marci 1998.

Od počiatkov prieskumu vesmíru vedci používali vo vesmírnych programoch zvieratá, na ktorých skúmali biologické procesy, vplyv gravitácie a účinky letu na živé bytosti. Pri tomto type testov sa často používali opice, pretože mali podobnú stavbu tela ako ľudia a boli schopné vykonávať v priebehu letu niektoré jednoduché úkony natrénované v priebehu výcviku. „Monkeynauti“ sa stali predskokanmi človeka a priniesli nejednu obeť v prospech vedy. Ham nebol pri svojom lete len pasažierom. Dokázal, že živý organizmus dokáže vo vesmíre nielen prežiť, ale aj riadiť loď. Nasledujúca misia Mercury-Redstone 3, podľa názvu lode známa ako Freedom 7, už viezla do vesmíru prvého Američana Alana Sheparda. Bolo to 5. mája 1961, len pár týždňov po tom, ako sa to podarilo sovietom. Prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru a obletel Zem, bol Jurij Alexejevič Gagarin. 

Reportáž z misie (v angličtine)

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline