Invázia začína! (2021)
Minulý rok v júli sa na cestu k červenej planéte vydali tri pozemské sondy. Využili tzv. štartovacie okno, výhodné vzájomné postavenie Zeme a Marsu, pri ktorom sa na ďalekú cestu spotrebuje najmenej energie. Po 7. mesiacoch letu a prekonaní 500 miliónov kilometrov sa teraz jedna po druhej blížia k svojmu spoločnému cieľu - planéte Mars. 
 
 
 

Ako prvá k Marsu dorazí 9. februára 2021 sonda Al-Amal, známejšia pod anglickým Hope, čo v preklade znamená Nádej. Je to prvá medziplanetárna misia Vesmírnej agentúry Spojených arabských emirátov. Na vývoji sondy sa podieľali mnohé americké univerzity a na štart využila japonskú nosnú raketu H-IIA spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries. Plánovaná dĺžka misie je jeden marťanský rok, teda 687 pozemských dní. 
Štartovala z japonského kozmodrómu Tanegašima krátko pred polnocou nášho času 19. júla 2020. Po dosiahnutí svojho cieľa sonda na 27 minút zažne motory a spustí manéver, ktorý ju  spomalí z rýchlosti okolo 121 tisíc na 18 tisíc kilometrov za hodinu a navedie ju na obežnú dráhu Marsu. Ide o kritickú fázu misie a šance, že sa záchyt na obežnej dráhe Marsu podarí, vedenie misie odhaduje tak 50 na 50. Kvôli vzdialenosti sa letová kontrola na Zemi o úspechu alebo neúspechu dozvie s asi 11 minútovým oneskorením. Ak všetko dobre dopadne, sonda Hope bude z obežnej dráhy Marsu skúmať jeho atmosféru, podnebie, počasie a pokúsi sa nájsť odpoveď na otázku, kam sa podela všetka voda, ktorá v dávnej minulosti omývala povrch červenej planéty. 

 

Len deň po sonde Hope, 10. februára 2021, dosiahne svoj cieľ ďalšia ambiciózna misia, čínska Tainwen-1. Tá štartovala z kozmodrómu Wenchang v Číne 23. júla 2020 skoro ráno nášho času. 

Okrem sondy, ktorá ostane na obežnej dráhe - orbitálneho modulu, misia nesie aj pristávací modul a rover - automatické vozidlo určené na výskum povrchu Marsu. Kompletná misia tak dohromady váži neuveriteľných 5 ton. Cestou sa v septembri 2020 pripomenula svetu, keď si počas letu pri teste kamery sonda urobila niekoľko selfie. (foto nižšie)

Samotné pristátie na povrchu Marsu sa očakáva v priebehu mája 2021 do oblasti známej ako Utopia Planitia.  Orbiter bude plniť svoju časť misie na obežnej dráhe, kým pristávací modul sa spolu s roverom vydajú na prieskum povrchu. Medzi ciele misie patrí nájdenie dôkazu existencie súčasného alebo minulého života, mapovanie povrchu a rozloženia vodného ľadu na planéte.

V prípade úspechu sa Čína stane treťou krajinou sveta, ktorá pristála na Marse!

 


Ako posledná štartovala k červenej planéte 30. júla 2020 americká misia Mars20, s roverom Perseverance (Vytrvalosť) a dronom Ingenuity (Vynaliezavosť) na palube. Tesne pred cieľom misiu čakajú ešte 2 korekčné zážehy motorov, 10. a 16. februára, ktoré by ju mali naviesť na správnu trajektóriu a na samotné pristátie na Marse. Perseverance, prezývaný Percy, by mal 18. februára 2021 zosadnúť do oblasti krátera Jezero s priemerom  takmer 50km (kráter je pomenovaný po meste Jezero v Bosne a Hercegovine).

Konštrukcia roveru Perseverance je odvodená od jeho staršieho súrodenca rovera Curiosity, ktorý je aj po 8,5 rokoch stále funkčný. Vedci vylepšili predovšetkým kolesá roveru, aby boli odolnejšie voči poškodeniu a uniesli náklad vedeckých prístrojov, vrátane robotickej ruky na odoberanie vzoriek z povrchu. Zdrojom energie je rádioizotopový termoelektrický generátor, ktorý premieňa teplo z rádioaktívneho rozpadu plutónia na elektrickú energiu dobíjajúcu batérie. Rover nie je závislý na energii zo solárnych panelov a nezastaví ho ani noc ani prachová búrka. Plynulé zásobovanie energiou by malo vydržať 14 rokov.
 

Rover nie je sám, nesie si akúsi testovaciu helikoptéru Ingenuity. Hoci ide hlavne o otestovanie technológie lietania na Marse, bude to prvýkrát, čo niečo takto vzlietne inde ako na Zemi. Má naplánovaných niekoľko vzlietnutí, ktoré ale musí zvládnuť úplne autonómne. Kvôli oneskoreniu signálu na ceste Zem - Mars je ovládanie na diaľku nemožné. To prvé je plánované na 30 marťanský deň po pristátí.  Ak sa Ingunuity osvedčí, v budúcnosti by ďalším roverom na Marse mohli podobné drony asistovať v hľadaní vhodných oblastí na výskum.
Od tejto misie si vedci sľubujú predovšetkým dôkazy o existencii dávneho mikrobiálneho života a preň vhodných podmienok na Marse.

 
Nezostáva nám iné, len v najbližších hodinách, dňoch a týždňoch všetkým trom misiám na diaľku silno držať palce!
 
Mgr. Evka Neubauerová,
Krajská hvezdáreň v Žiline