Najväčší Saturnov mesiac Titan je bezpochyby neobyčajným a výnimočným svetom. Medzi viac ako 150 známymi mesiacmi našej slnečnej sústavy je Titan jediným mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou. Za jeho objav vďačíme jednému z najvplyvnejších učencov 17.storočia, Holanďanovi Christiaanovi Hyugensovi.

Christiaan Huygens sa spolu svojím bratom Konštantínom venoval brúseniu šošoviek a výrobe jednoduchých ďalekohľadov, ktoré Christiaan používal na pozorovania oblohy. 25. marca 1655 pozoroval svojím ďalekohľadom v blízkosti Saturnu slabú svetlú bodku, ktorá v priebehu nasledujúcich 16 dní Saturn obehla dookola. Po štyroch obehoch si bol Huygens istý, že objavil Saturnov mesiac. Mesiac pomenoval "saturni luna" - latinsky "Saturnov mesiac. O svojom objave informoval niekoľko vedcov vo Francúzsku, ale oficiálne ho zverejnil až o rok neskôr v diele De Saturni Luna observatio nova.  V roku 1847 navrhol John Herschel meno Titan, ktoré mu vydržalo dodnes.

Priemer Titanu je 5150 km. Je teda o polovicu väčší ako náš Mesiac a väčší aj ako planéta Merkúr. Titan je jedinečný hlavne svojou hustou atmosférou, ktorú tvorí najmä dusík a metán. Obsahom týchto látok sa jeho atmosféra značne podobá na atmosféru Zeme, avšak chýba jej pre nás pozemšťanov nenahraditeľný kyslík. Dusíková atmosféra Titanu je taká hustá, že človek by na prechádzku po povrchu nepotreboval tlakový oblek. Potreboval by však kyslíkovú masku a ochranu pred chladom, nakoľko sa teploty na povrchu Titanu pohybujú okolo mínus 179 stupňov Celzia. Je veľmi pravdepodobné, že by nám takáto prechádzka po Titane veľmi nevoňala. Vďaka sonde Huygens, ktorá v r. 2005 úspešne pristála na Titane, si z jej zistených údajov môžeme dovoliť utvoriť predstavu o pachoch najväčšieho mesiaca planéty Saturn.

Na Titane predpokladáme výskyt najrozličnejších pachov, zápachov aj vôní a to vďaka rôznym zložkám atmosféry ako je napríklad etylén, kyanovodík, amoniak a iné. Etylén je rastlinným hormónom podieľajúcim sa na dozrievaní ovocia a klíčení osiva a v čistej forme páchne sladkasto po pižme. Spolu so sladkastým pachom propánu (metylacetylénu, ktorý používame pri zváraní i ako palivo pre rakety) a acetónnitrilom, páchnucim po étere, sa pred nami otvára celá škála pachov. Na Titane sa nachádza v menšom množstve aj mimoriadne jedovatý kyanovodík, ktorého trpký pach pripomína mandle. Šíri sa tu aj charakteristický silný odpudzujúci zápach amoniaku pripomínajúci pach koncentrovaného moču, ktorý na Zemi používame ako prísadu do hnojív aj ako hlavnú zložku voňavých solí. Vďaka týmto zložkám by do pomyselnej masky astronauta mohli preniknúť pachy od spomínanej horkastej mandľovej, cez sladkastú pižmovú s pachom benzínu až po pach hniloby rozkladajúcich sa rýb a ich ďalšie menej výrazné odtiene. Napriek nie príliš voňavému prostrediu by sa na takúto prechádzku rád vybral nie jeden dobrodruh.

NASA už pripravuje misiu Dragonfly, ktorá by mala v roku 2034 vysadiť nad Titanom jednu, možno aj niekoľko malých helikoptér. Tieto by mali poletovať nad povrchom väčšej časti Saturnovho mesiaca a mali by byť schopné priamo detegovať molekuly v atmosfére i na povrchu telesa. Vďaka hustej atmosfére a relatívne slabej gravitácii Titanu bude môcť Dragonfly, ak všetko dobre pôjde, skúmať hrdzavý mesiac celé roky.

Viac o Christiaanovi Huygensovi nájdete v našom staršom článku: Slávny Holanďan Christiaan Huygens (2020)

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline