4 Vesta v opozícii

 

Tretia najväčšia, druhá najhmotnejšia a najjasnejšia planétka hlavného pásu asteroidov 4 Vesta bola začiatkom marca v opozícii. Jej jasnosť sa pohybovala 6 mag. a pozorovateľná bola v súhvezdí Leva, vysoko nad obzorom počas celej noci. Planétku objavil nemecký astronóm a lekár Heinrich Wilhelm Olbers, ktorý je aj objaviteľom planétky 2 Pallas a kométy 13P/Olbers a známy je i tzv. Olbersovym paradoxom. 

 

Vesta bola dlho po objave považovaná za planétu a spolu s ostatnými vtedy známymi telesami hlavného pásu asteroidov sa za planéty prestali označovať v polovici 19.storočia. Má tvar podobný trojosému elipsoidu z rozmermi 572,6 × 557,2 × 446,4 km. Najvýraznejším povrchovým útvarom je kráter Rheasilvia s priemerom 460 km blízko južného pólu planétky. Pri jeho vzniku došlo k vytrhnutiu časti hmoty Vesty, čím vznikli telesá tzv. rodiny Vesta a pochádzajú z neho HED meteority. Planétka pri vzniku prešla gravitačnou diferenciáciou a má kovové jadro, obklopené plášťom a kôrou. V súčasnosti je jedinou známou planétkou s týmito parametrami. Existencia kovových meteoritov dokazuje, že podobných telies muselo byť v minulosti v slnečnej sústave viac.

 

 

Na fotografii vľavo je kométa C/2021 D1 (SWAN) nízko nad obzorom, na presvetlenej mestskej súmrakovej oblohe. Nebolo ľahké zhotoviť použiteľné fotografie, kvôli saturácii čipu sa nedala použiť dlhšia expozícia a neskôr bola kométa už príliš nízko nad obzorom. Na pozorovanie bol použitý refraktor ED80/520 s reduktorom a CCD kamerou G2-8300 s červeným fotometrickým filtrom.

 

Fotografia vpravo zachytáva kométu večer nízko nad severozápadným obzorom v súhvezdí Trojuholníka. Jej jasnosť sa pohybovala okolo 11 mag. a bola pozorovateľná aj vizuálne v stredne veľkých ďalekohľadoch alebo fotograficky menšími prístrojmi. Jej pozorovacie podmienky sa v najbližšej dobe nebudú meniť, kométa bude viditeľná do konca apríla nízko nad severozápadným obzorom.