Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (2021)
Zdá sa, že sme sa konečne dočkali. A tentokrát už naozaj. Po mnohých odkladoch sa dnes 25.decembra 2021 o 13:20 SEČ vydá na svoju misiu dlho očakávaný Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. 
 
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST) je spoločným projektom NASA, ESA a Kanadskej vesmírnej agentúry. Nesie meno Jamesa E. Webba, ktorý bol riaditeľom NASA v čase vrcholiacich vesmírnych pretekov v 60. rokoch minulého storočia. Prvotné plány a vývoj ďalekohľadu začal ešte v roku 1996 s plánovaným štartom v roku 2007, avšak po mnohých problémoch a prestavbách sa ho podarilo dokončiť až v roku 2016. Odvtedy prešiel ďalekohľad rozsiahlymi a veľmi dôkladnými testami, ktoré naviac zabrzdila aj pandémia. A tak po viac, ako desaťročnom oneskorení, je teleskop konečne pripravený na svoju cestu do vesmíru. Štartovať bude na palube európskej nosnej rakety Ariane-5 z Francúzskej Guyany. Dátum štartu sa za posledné dni posunul najprv z 22. na 24. decembra a potom ešte na 25. decembra o 13:20 SEČ. Ten už vyzerá byť konečný a prostredníctvom internetového live prenosu ho bude možné sledovať naživo.
 
JWST je formálnym nasledovníkom Hubbleovho, no zároveň aj Spitzerovho vesmírneho teleskopu. Je vybavený na detekciu svetla v infračervenom pásme, čo mu umožní nahliadnuť ďaleko do minulosti vesmíru, do doby, kedy sa po Veľkom tresku začali formovať prvé galaxie. Taktiež dokáže preniknúť cez oblaky kozmického prachu, ktoré sú nepriehľadné pre viditeľné svetlo, čo umožní lepšie skúmať vzdialené hmloviny, molekulárne mraky v miestach rodiacich sa hviezd, prachovoplynové disky mladých hviezd so vznikajúcimi planétami, jadra aktívnych galaxií, pozorovať extrémne horúce oblasti okolo supermasívnych čiernych dier, atmosféry okolo známych exoplanét, či skúmať Jupiter a jeho mesiace. Veľký 6,5m priemer ďalekohľadu bude zachytávať omnoho viac svetla prichádzajúceho od vzdialenejších objektov a v porovnaní s Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom tak bude schopný detekovať až 400 násobne slabšie objekty. Plánovaná dĺžka vedeckej misie je 5 rokov, no zásoba paliva by ho mala udržať na stabilnej obežnej dráhe až po dobu 10 rokov.
 
Ďalekohľad sa bude nachádzať ďaleko za obežnou dráhou Mesiaca a je takmer vylúčené, že by sa tam niekedy mohol dostať akýkoľvek servisný tím. Čiže na rozdiel od Hubbleovho vesmírneho teleskopu, ktorý obieha okolo Zeme od roku 1990, na Webbovi nebude možná žiadna dodatočná údržba, ani oprava. Všetky jeho elektronické zariadenia a mechanické súčiastky musia fungovať spoľahlivo. Zároveň je JWST omnoho väčší a so všetkým vybavením je veľký asi ako tenisový kurt. Preto sa musí zložiť, aby sa zmestil do štartovacej rakety a následne sa sám rozvinúť do svojej konečnej konfigurácie. Tento proces začne už 31 minút po štarte a bude pokračovať ďalších 13 dní. Asi po mesiaci cesty bude ďalekohľad navedený na dráhu okolo tzv. druhého Lagrangeovho bodu sústavy Slnko - Zem, vo vzdialenosti asi 1,5 milonóna kilometrov od Zeme. Akonáhle sa observatórium ochladí a stabilizuje na pracovnú teplotu, začne niekoľko mesiacov dlhé obdobie kalibrácie všetkých vedeckých prístrojov. Očakáva sa, že prvé vedecké pozorovania začnú približne 6 mesiacov po štarte.   
 
Celý projekt je nesmierne nákladný. NASA vynaložila 8,8 miliardy dolárov na návrh a konštrukciu JWST a ďalších 860 miliónov dolárov vynaloží na podporu päťročných operácií misie – spolu 9,7 miliardy dolárov. Európska vesmírna agentúra investovala do projektu približne 700 miliónov eur, prispela k dvom zo štyroch Webbovych vedeckých prístrojov a poskytla štartovaciu raketu Ariane. Kanadská vesmírna agentúra (CSA) tiež investovala približne 200 miliónov kanadských dolárov. Všetko spolu to predstavuje hodnotu presahujúcu 10 miliárd USD alebo 9 miliárd eur.
 
Ak všetko dobre dopadne vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba sa stane popredným vesmírnym vedeckým observatóriom. Bude riešiť záhady v našej slnečnej sústave, pozerať sa na vzdialené svety okolo iných hviezd, skúmať tajomné štruktúry i pôvod nášho vesmíru a nášho miesta v ňom.
 
LIVE prenos štartu bude dostupný tu:
 
 
Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline