Jarná rovnodennosť a zodiakálne svetlo (2022)
V nedeľu 20. marca 2022 o 16:33 SEČ nastáva jarná rovnodennosť  a s ňou začína astronomická jar!
 
 
Jarná rovnodennosť je okamih, kedy Slnko na svojej zdanlivej dráhe po oblohe (ekliptike) pretne nebeský rovník v smere pohybu z južnej pologule na severnú. V tento deň slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník a dĺžka dňa a noci je na celej zemeguli rovnaká. Teda presnejšie povedané, bola by rovnaká, keby Zem nemala atmosféru. Práve lom slnečných lúčov (refrakcia) v atmosfére má na svedomí to, že každý deň vidíme Slnko nad obzorom o 4 minúty dlhšie, než by sme mali. Zhodná dĺžka dňa a noci tak nastáva už asi tri dni pred jarnou rovnodennosťou, obvykle 17. marca.  
 
Jar je druhým najdlhším ročným obdobím na severnej pologuli a potrvá 92 dní a 22 hodín. Ročné obdobia na Zemi nie sú rovnako dlhé. Tento rozdiel je spôsobený nerovnomerným pohybom Zeme okolo Slnka. Zem obieha po elipse, jej vzdialenosť od Slnka sa v priebehu roka mení a mení sa aj rýchlosť, ktorou sa po dráhe pohybuje. Tá je najvyššia v okolí perihélia, čiže keď je k Slnku bližšie a naopak najnižšia v aféliu, keď je od neho najďalej. Zem prechádza perihéliom každoročne okolo 4. decembra a aféliom okolo 4. júla. Preto sú na severnej pologuli jar a leto dlhšie ako jeseň a zima.
 

V období okolo rovnodennosti nastávajú najlepšie podmienky pre pozorovanie javu, ktorý nazývame zvieratníkovým alebo zodiakálnym svetlom. Je to slabý žiariaci pás tiahnúci sa od Slnka pozdĺž ekliptiky. Ekliptika, čiže zdanlivá dráha Slnka po oblohe je zároveň rovinou zemskej obežnej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do súhvezdí zverokruhu. Zdrojom zodiakálneho svetla je slnečné žiarenie rozptýlené na čiastočkách medziplanetárneho prachu, pochádzajúceho z chvostov komét, kolízií asteroidov či rozpadnutých meteoroidov a sústredeného do rozsiahleho disku rozprestierajúceho sa v rovine obehu planét okolo Slnka. 
 
V čase rovnodennosti je uhol, ktorý zviera ekliptika s obzorom veľký a práve preto v tomto období zodiakálne svetlo najviac vynikne, okolo jarnej rovnodennosti po západe slnka a okolo jesennej nadránom pred jeho východom. Na jeho pozorovanie je však potrebná naozaj tmavá obloha bez svitu Mesiaca a bez svetelného znečistenia. Zodiakálne svetlo sa javí ako svetielkujúci kužeľ smerujúci od obzoru do výšky cca 60°, ktorý pokračuje krížom cez zvieratníkové súhvezdia pozdĺž celej oblohy. V mieste ležiacom oproti Slnku sa objavuje mierne zjasnenie tzv. protisvit
 
Spln nastáva 18.marca a už dva dni po rovnodennosti bude Mesiac vychádzať relatívne neskoro, až okolo polnoci a nebude tak presvetľovať oblohu v prvej polovici noci. Ak teda máte vhodné pozorovacie stanovište bez svetelného znečistenia, môžete skúsiť zodiakálne svetlo pozorovať.
 

Týmto javom sa vo svojej dizertačnej práci „A Survey of Radial Velocities in the Zodiacal Dust Cloud“ zaoberal astrofyzik Brian May, známy ako gitarista skupiny Queen, ktorý v roku 2008 s 34 ročným oneskorením úspešne dokončil svoje doktorandské štúdium a získal titul PhD. 
 
A aby sme nezabudli - na prvý jarný deň, teda 20. marca, pripadá aj „Svetový deň vrabcov“. Čin-čin! 
 
 
Evka Neubauerová, Krajská hvezdáreň v Žiline