Posledné kroky na Mesiaci - 50. výročie Apolla 17 (2022)
Výprava Apollo 17 zavŕšila americký vesmírny program Apollo a ukončila jednu éru letov na Mesiac s ľudskou posádkou. A hoci to znie neuveriteľne, uplynulo už 50. rokov odkedy sa posledný človek prechádzal po jeho povrchu.
 
Slávny vesmírny program americkej vesmírnej agentúry NASA priniesol 6 úspešných misií s pristátím na Mesiaci. Pôvodne sa počítalo až s 20 misiami, avšak kvôli rozpočtovým škrtom na strane NASA sa rozhodlo, že poslednou misiou bude Apollo 17 s geologickým poslaním. Veliteľom posádky sa stal Eugene A. Cernan. Nebola to jeho prvá skúsenosť s letom do vesmíru. Predtým letel do kozmu dvakrát – v júni 1966 v Gemini 9A a v máji 1969 v Apollo 10. Jeho spolucestujúcimi sa stali pilot lunárneho modulu Harrison H. Schmitt a pilot veliteľského modulu Ronald Evans. Práve zrušenie pokračovania programu Apollo vyústilo k zmene na poste pilota lunárneho modulu. Harrison Schmitt bol pôvodne členom posádky neskôr zrušenej misie Apollo 18 a patril do štvrtej skupiny astronautov, čiže medzi vedcov. Vyštudoval geológiu a doktorát získal na Harvardovej univerzite. V NASA ho prezývali doktor Rock (doktor Kameň).
 
Trojstupňová nosná raketa Saturn V s Apollo 17 štartovala z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride 7. decembra 1972 o 5:33 UT, čiže pol hodiny po polnoci miestneho času. Štart sa kvôli hardvérovej poruche o niekoľko hodín posúval a bol jediným nočným štartom rakety Saturn V. Misia bola naplánovaná ako vedecká. Ciele misie Apollo 17 zahŕňali geologický prieskum a odber rôznych druhov mesačných hornín vo vybratej oblasti. Na povrchu Mesiaca mali astronauti stráviť 3 dni, pričom na uľahčenie práce a presunov po okolí si na palube astronauti viezli lunárny rover (LRV-Lunar Roving Vehicle).
 
Na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa Apollo 17 dostalo 10. decembra. Po kontrole systémov a prípravách na pristátie sa Cernan a Schmitt na palube lunárneho modulu Challenger odpojili od veliteľského modulu a začali zostup na povrch Mesiaca. Evans ostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe okolo Mesiaca a tiež vykonával vedecké pozorovania, napríklad povrchu Mesiaca, či slnečnej koróny. Apollo 17 prístálo v údolí s názvom Taurus-Littrow 11. decembra o 19:55 UT. Pristáli iba 200 m od plánovaného miesta, ktoré bolo vybrané zámerne pre jeho geologickú zaujímavosť. 
 
Počas pobytu na povrchu Mesiaca, uskutočnili astronauti tri výstupy na mesačný povrch a dohromady na ňom strávili 22 hodín, 3 minúty a 57 sekúnd. Počas výstupov astronauti s použitím vozidla LRV prešli vyše 30 km, pričom sa od miesta pristátia vzdialili až na 7,6 km a odobrali dovedna 110,4 kg horninových vzoriek. Mnohé z nich aj vďaka profesionálnemu geológovi Schmittovi sú naozaj výnimočné. V okolí krátera s názvom Shorty objavili a odobrali vzorky sedimentu oranžovej farby! Rozborom sa ukázalo, že farbu spôsobili drobné gulôčky skla (priemer 0,1 mm), ktoré nespochybniteľne vznikli sopečnou činnosťou. Ďalšou významnou vzorkou bola hornina troktolit – jedna z najcennejších hornín, aké sa z Mesiaca dostali do pozemských laboratórií. Vek vzoriek bol stanovený v rozpätí na 4,2 až 4,6 miliárd rokov čo ich radí medzi najstaršie horniny prinesené z Mesiaca. Po troch dňoch sa misia na povrchu skončila. Návratový stupeň lunárneho modulu sa od mesačného povrchu odpútal 14. decembra 1972 o 22:54:37 UT. Na obežnej dráhe sa opäť spojili s veliteľským, do ktorého presunuli vybavenie a nazbierané vzorky. Nepotrebný lunárny modul následne odpojili a nasmerovali na riadený dopad na mesačný povrch. Impakt zaznamenali seizmometre zanechané na povrchu pri tejto i predchádzajúcich misiách. Astronauti Apollo 17 opustili obežnú dráhu Mesiaca 16. decembra a nabrali návratový kurz k Zemi. Veliteľský modul s názvom America dopadol 19. decembra 1972 o 19:55 UT do južného Tichého oceánu, čím sa skončila éra vesmírnych letov na Mesiac s ľudskou posádkou. Modul neskôr vystavili vo vesmírnom centre v Houstone, návštevníckom centre Johnsonovho vesmírneho strediska Národného úradu pre letectvo a vesmír.
 
Posledné kroky na Mesiaci spravil astronaut Eugen A. Cernan, veliteľ Apollo 17. Bol to jeho tretí a posledný let do vesmíru. Eugen Andrew Cernan mal československé korene. Jeho otec bol synom prisťahovalcov z Kysúc a matka bola dcérou emigrantov z Čiech z okolia Tábora. Cernan navštívil Slovensko prvý raz v roku 1974, avšak vtedajšia štátna a politická garnitúra jeho návštevu v podstate utajila. Slovensko a Česko navštívil aj v roku 1994, ale už v dôstojných pomeroch, primeraných návšteve takého významného človeka  - astronauta, ktorý sa prechádzal po Mesiaci. Doposiaľ iba 12 ľudí malo takéto šťastie a Eugen A. Cernan patril medzi nich.
 
Posledné slová na Mesiaci:
"Keď teraz poslednýkrát kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apollo 17 šťastnú cestu domov!"
E.A. Cernan
 
Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline