Tento rok si pripomíname 550. výročie narodenia výnimočnej osobnosti Mikuláša Kopernika (1473 – 1543), autora odvážnej idei, ktorá povalila takmer 15 storočí starý geocentrický svetonázor Ptolemaia.

 

Mikuláš Kopernik sa narodil 19. februára 1473 v Toruni v rodine obchodníka Mikuláša a Barbory. Bol pokrstený v chráme sv. Jána Krstiteľa, kde sa vraj až doteraz zachovala krstiteľnica, do ktorej bol ponorený. Mal troch starších súrodencov - brata Andrzeja (nar. okolo 1465), sestry Barbaru (nar. okolo 1469) a Katarzynu (nar. okolo 1471). Jeho otec taktiež Mikuláš pochádzal z krakovského rodu, ktorý bol koncom 14. storočia začlenený do mestského práva. V prameňoch je zmienka z roku 1448, ktorá ho vykresľuje ako obchodníka z Krakova, obchodujúceho s meďou. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí sa s meďou profesionálne zaoberali, nazývali „Koperniki“, pričom prípona „-nik“ mala slovanský charakter. Okolo roku 1458 sa presťahoval do Torune, kde sa okolo roku 1460 oženil s Barbarou Watzenrode. Rodina žila v dome v tichej ulici sv. Anny do Mikulášových siedmych rokov, neskôr sa presťahovali na rušné námestie. Otec Mikuláša Kopernika bol obchodník telom aj dušou. Veľa cestoval, venoval sa obchodovaniu a rozmnožovaniu svojho majetku. Mesto v roku 1483 zachvátil mor, na ktorého následky Mikuláš Kopernik, otec vtedy 10 ročného Mikuláša, zomrel.

 

Po smrti otca sa finančná situácia rodiny oslabila a starosť o ňu prebral matkin brat Lukáš Watzenrode, mladý, uzavretý muž, ktorý už v tej dobe zastával rôzne štátne funkcie a neskôr sa stal biskupom. Dozeral aj na výchovu a vzdelanie mladého Mikuláša. Mikuláš absolvoval štúdium na obecnej škole pri kostole sv. Jána, kde získal pevné základy, ktoré mu umožnili pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Prípravkou pre vstup na akadémiu bola katedrálna škola vo Wloclawku, filiálka Jagellonskej akadémie, kde prednášali majstri a bakalári z Krakova. Astronómiu a astrológiu prednášal Mikuláš Wodko z Kwidzine, lekár, astrológ, ale aj vynikajúci astronóm a znalec gnómoniky (teórie slnečných hodín). Predpokladá sa, že slnečné hodiny na južnej strane wloclawskwskej katedrály zostrojil Mikuláš Kopernik v roku 1490 ešte s jedným učencom, ktorým mohol byť práve Mikuláš Wodko. Možno práve v tejto dobe sa mladý Kopernik začal vážnejšie zaujímať o oblohu a tento záujem už ho nikdy neopustil. Na jeseň r. 1491 bratia Kopernikovci Mikuláš a Ondrej prišli do Krakova. kde sa zapísali na štúdium fakulty slobodných umení. Jagellonská univerzita bola na vrchole svojej slávy a bola známa po celej Európe aj vďaka veľkým úspechom v astronómii. 

 

Prvé týždne pre nováčikov boli ťažké. Starší kolegovia pre nich pripravili privítanie v podobe pitiek a bitiek v krčmách spolu s návštevami rôznych zlomyseľných podnikov. Bratia sa tomuto všetkému našťastie vyhli prenajatím súkromného bytu u svojho strýka Lukáša Watzenroda. 

 

Na prednáškach boli analyzované všetky dôkazy o tom, že Zem je nehybná a je stredom vesmíru. Na okraj jednej zo svojich prác si Kopernik poznačil otázky „Je svet večný?“, „Stojí Zem presne v jeho strede?“. Na akademickej pôde sa však riešili aj iné problémy, ako napr. „Existuje život na rovníku?“. Vtedajšie krajiny pozdĺž obratníka mali byť zahalené jedovatým oparom a obývali ich trpaslíci, obri a jednookí kyklopi. Mladého Mikuláša očarila Euklidova geometria, ktorá sa vyznačovala presnosťou, jasnosťou a logikou myslenia. Kopernik sa ku nej neskôr často vracal a tvrdil, že pre astronómiu je nevyhnutná dôkladná znalosť celého Euklida. Starovekí učenci si vytvárali vlastné predstavy o vesmíre na základe priamych zmyslových vnemov a vyvodzovali z nich závery opierajúce sa o geometrické dedukcie. Zdalo sa im, že všetky telesá na oblohe sú od nás rovnako vzdialené, zavesené na povrchu obrovskej gule, v ktorej strede stojí zemský pozorovateľ. Tejto guli sa hovorilo sféra stálic, ktorá sa otáčala konštantnou rýchlosťou jedného obratu za 24 hod. Verilo sa, že sféra stálic sa otáča okolo určitej osy a tento pohyb sa prenáša na všetky planéty mimo sféru stálic. Pohyb planét vzhľadom ku stáliciam sa vysvetľoval tak, že každá planéta sa pohybuje v kruhu, ktorého stredom je Zem. Slnko obieha Zem raz za rok, Mesiac raz za mesiac. Ostatné planéty sa mali pohybovať po obvodoch ešte menších kružníc (epicykloch), ktorých stred obiehal Zem vo veľkých kružniciach zvaných deferenty. Celej tejto myšlienkovej konštrukcii sa neskôr začalo hovoriť geocentrická sústava vesmíru, ktorej podstatou bolo, že okolo Zeme obiehajú všetky planéty a hviezdy. Geocentrická sústava fungovala dobre v staroveku a bola nepochybne vynikajúcim úspechom vtedajšej vedy, avšak už v stredoveku bola odhalená jej nepresnosť. Aj astrológovia si sťažovali na nepresnosť astronomickej vedy, ktorá mohla za ich omyly. 

 

 

V roku 1495 Lukáš Watzenrode nečakane povolal Mikuláša do Warmie. Vo Fromborku sa uvoľnilo miesto kanonika, ktorého nástupcom sa mal stať Mikuláš. Ten s ľútosťou opúšťa Krakov, avšak funkciu kanonika v dôsledku intríg závistlivcov nedostáva a spolu s bratom Andrejom odchádza pravdepodobne r. 1496 do talianskej Bologne, kde má študovať kanonické právo – obor, ktorý bol neodbytným predpokladom k získaniu funkcie administrátora cirkevných statkov. Bologna hýrila všetkým, čo so sebou niesla renesancia, a to či už v zmysle intelektuálnom tak aj spoločenskom. Skromného a cudného Kopernika musela udivovať voľnosť mravov, bezstarostnosť a otvorenosť obyvateľov tohto bohatého mesta. Všetko, čo tak dlho potlačovali prísne cirkevné príkazy, teraz prepuklo v šialenú, frivolnú a bezmedznú radosť zo života, ktorou boli poznačení aj niektorí vedci. Mikuláš Kopernik sa zapísal na právnickú fakultu. Jeho budúci záujem o astronómiu v ňom zrejme vzbudil slávny astronóm Domenik Navara, ktorý bol horlivým pozorovateľom. Možno práve pozorovanie zákrytu Aldebarana Mesiacom v súhvezdí Býka, pri ktorom vyplávali na povrch nepresné výpočty, vzbudili v Kopernikovi myšlienky k hľadaniu iných koncepcií vesmíru.  Právnické štúdia nedokončil a v roku 1500 odchádza spolu s bratom do Ríma, kde sa okrem iného venuje aj intenzívnemu pozorovaniu oblohy. V tej dobe mohol pozorovať zatmenie Mesiaca a možno aj zákryt Saturna Mesiacom, o čom svedčia aj jeho výpočty, ktoré zanechal vo svojom zápisníku. Nepotvrdené správy hovoria, že prednášal na slávnej univerzite Sapienza v Ríme matematiku, ktorá bola v tej dobe stotožňovaná s astronómiou. Po určitej dobe bratia Kopernikovci opúšťajú Rím. 

 

Mikulášove ďalšie kroky smerujú do mesta Padova v Taliansku, kde sa venuje štúdiu medicíny. Venoval sa tu aj štúdiu gréčtiny, aby mohol študovať práce gréckych astronómov, ktoré neboli preložené do latiny. Aj v Padove jeho najväčším záujmom bola astronómia, o čom svedčí zakúpenie veľkého množstva astronomických kníh a jeho dochované astronomické záznamy. Charakteristické pre neho boli okrajové poznámky v knihách. V roku 1503, po dvoch rokoch pobytu v Padove, sa rozhodol zložiť doktorskú skúšku z kanonického práva v meste Ferrara a bol promovaný na doktora cirkevného práva. Počas svojho skoro desaťročného pobytu v Taliansku získal skutočné univerzitné vzdelanie – od matematiky a astronómie cez právo a medicínu až po klasické jazyky. V tomto roku Kopernik natrvalo opúšťa Taliansko. 

 

Astronómovia v tomto období očakávali štvornásobnú konjunkciu Jupitera a Saturna v súhvezdí Býka – dve koncom roka 1503 a dve na začiatku budúceho roka. Dátum poslednej konjunkcie astrológovia predpovedali na 10. jún. Kopernik tento dátum posunul svojimi výpočtami o mesiac skôr, čo upútalo pozornosť celej vtedajšej astronomickej spoločnosti. Po návrate do Warmie ho jeho strýko biskup Watzenrode menoval svojim tajomníkom, pomocníkom a radcom. Spoločne s biskupom sa sťahovali z miesta na miesto. Sídlom biskupa a jeho dvora bol zámok Lidzbark, kde Kopernik pobýval v rokoch 1503 – 1512. V rušnom prostredí zámku sa Kopernik zdokonaľoval v gréčtine, venoval sa prekladom gréckych autorov do latinčiny ako aj astronomickým pozorovaniam z najstaršej a najvyššej veže zámku. Na Nový rok 1512 pozoroval Mars, aby si overil svoju teóriu o pohybe planét. Po smrti strýka sa odsťahoval do Fromborku, kde si zostrojil astronomické prístroje – kvadrant a trikvetrum. Tie boli venované po jeho smrti odporcovi heliocentrizmu Tychovi de Brahe, ktorý dar s radosťou prijal a zložil na Kopernika oslavnú ódu. Z Fromborku jeho kroky sledovali do Olštýna, kde zastával funkciu správcu kapitulných statkov. Z tohto titulu Kopernikovi prináležala takmer neobmedzená moc. Podliehali mu nielen poddaní, ale aj mešťania, šľachta, hlavný gróf zámku, duchovní a 21 kostolov. Súdil šľachtu, spravoval kapitulné statky, prideľoval poddaným pôdu, prijímal dávky a iné poplatky, prijímal aj odvolania proti rozsudkom súdov. Okrem toho liečil ľudí zo zámku a jeho okolia, pretože bol jediným kanonikom s rozsiahlymi lekárskymi vedomosťami. 

 

V tejto dobe bol Olštýn často ohrozovaný výpravami križiakov. Vojna skončila až v roku 1525. V tejto dobe bol Kopernik zvolený za správcu všetkých cirkevných statkov warmianského biskupstva. Zaslúžil sa aj o mincovú reformu týkajúcu sa razenia mincí, kde bola uplatnená väčšina Kopernikových postupov uvedených v ekonomickom diele –„Rozprava o minci“ (Greshamuv zákon). 

 

Jeho život ovplyvnila dcéra zlatníka Anna, ktorá sa stala služobnou v jeho dome. To sa nepáčilo biskupom a tak ju musel neskôr zo svojich služieb (hoci nerád) prepustiť. V olštynskom zámku si zostrojil zvláštny prístroj, ktorým meral vzdialenosť Slnka. V dvadsiatych rokoch sa Kopernik natrvalo usadil vo Fromborku „najodľahlejšom kúte sveta“, ktorý nebol ani zaznamenaný na vtedajších mapách. Pobýval v jednej z veží biskupského chrámu. Aj tu sa venoval liečeniu ľudí ako aj svojej obľúbenej astronómii a politickým problémom. Podieľal sa aj na reforme kalendára. 

 

V roku 1539 sa Kopernik zoznámil s mladým matematikom a stúpencom heliocentrickej sústavy Jáchymom Rheticusom, ktorý presvedčil Kopernika, aby dokončil svoje geniálne dielo „De revolutionibus orbium coelestium“ (Obehy nebeských sfér), na ktorom pracoval 30 rokov. Roku 1541 sa Rheticus rozlúčil s Kopernikom a do Norimberku so sebou zobral aj ukončený rukopis „De revolutionibus“. Jeho vytlačený exemplár sa ku Kopernikovi dostal až na jeho smrteľnej lóži. Ani nevieme či si ho aspoň prelistoval. 

 

Zomrel 24. mája 1543 vo veku 70 rokov v poľskom Fromborku. Pochovaný bol v miestnej katedrále pri jednom z oltárov, ako bolo zvykom u cirkevných hodnostárov, nevedelo sa však, pri ktorom oltári. V roku 2005 boli jeho pozostatky znovu objavené, potom identifikované na základe DNA a v máji 2010 opäť slávnostne pochované na to isté miesto. 

 

Dedičom rukopisu sa stal jeho žiak Valentin Othon, ktorého podpis v latinčine je v rukopise uvedený. Neskôr ho odkúpil od jeho vdovy Ján Ámos Komenský aj keď bol sám odporcom heliocentrizmu. V súčasnosti sa rukopis nachádza v Jagellonskej knižnici v Krakove ako jedna z najvzácnejších kultúrnych pamiatok. Kopernikovo celoživotné dielo bolo zo zoznamu kacírskych kníh vyškrtnuté až v roku 1835, ale to už jeho objavená pravda dávno zvíťazila na celom svete.

 

 

Kopernik v knihe o sústave uvádza:

1. Žiadny nebeský kruh alebo sféra nemá jediný stred.

2. Stred Zeme nie je stredom sveta, ale iba stredom tiaže a dráhy Mesiaca.

3. Všetky dráhy obklopujú Slnko akoby stálo v ich strede, a preto stred sveta leží blízko Slnka.

4. Pomer vzdialenosti Zeme-Slnka k výške neba stálic je oveľa menší ako pomer zemského polomeru k vzdialenosti Slnka, takže táto vzdialenosť je oproti výške neba stálic nepatrná.

5. Všetok pohyb viditeľný na nebi stálic nie je reálny, tak ako ho vidíme zo Zeme. Krajina sa teda otáča s pridruženými elementmi pri dennom pohybe raz okolo svojich pólov. Pritom zostáva nebo stálic nepohnuté ako najneskoršie nebo.

6. Všetok pozorovaný pohyb Slnka neprislúcha jemu samému, ale je dôsledkom rotácie Zeme a jej pohybu po kruhovej dráhe okolo Slnka, ktorý je vlastný všetkým planétam. A tak sa Zem pohybuje niekoľkonásobným spôsobom.

7. Čo sa u planét javí ako pohyb spätný a pohyb vpred, nie je také samo sebou, ale sa tak javí zo Zeme. Jej pohyb sám o sebe teda stačí na vysvetlenie početných rozmanitých javov na nebi.

 

Soňa Sucháňová,

Krajská hvezdáreň v Žiline