Kysucká hvezdáreň LIVE

 


Virtuálne prehliadky:


Partneri:

  
     
  
 
 
 
Odborná činnosť III-IV/2023

Premenné hviezdy

Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiacoch marec a apríl 2023 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE pri ČAS.
 
III. - IV.   2023
97   pozorovaní premenných hviezd celkovo
48   meraní publikovaných v databáze B.R.N.O. 
16   meraní publikovaných v databáze AAVSO zdieľaných ostatnými pozorovateľmi na svete
 
 

Medziplanetárna hmota

Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork). Kamera AMOS v mesiacoch marec a apríl zaznamenala počas 26 nocí zaznamenala 141 meteorov. Sme zapojení v tíme SUNGRAZER PROJECT, ktorý sa zaoberá objavovaním nových komét analýzou dát zo sondy SOHO.
 

Kométa 12P/Pons–Brooks

Známa cestovateľka z minulosti s bohatou históriou. 12P/Pons–Brooks je periodická kométa perihéliom vo vzdialenosti 0,78 AU a s periódou obehu približne 71 rokov. Spätne bola stotožnená s kométami pozorovanými v rokoch 1385 a 1457 a je možným materským telesom meteorického roja decembrové Kapa Draconidy.  

Snímka kométy 12P z 22.4.2023

Kométu objavil známy francúzsky lovec komét Jean-Louis Pons v júni roku 1812 z Marseillského observatória. Johann Franz Encke vypočítal jej dráhu a obežnú dobu v slnečnej sústave a pri jej ďalšom návrate v roku 1883 ju opätovne objavil William Robert Brooks. Pons má na konte celkovo 37 objavov vizuálne - najviac zo všetkých astronómov v histórii, za ktorým sa na druhom mieste drží práve Brooks s 27 objavmi. V súčasnosti sa objekty tohto typu registrujú pomocou CCD techniky a vizuálny objav kométy je už vzácnosťou.

Na oblohe je kométa zatiaľ viditeľná iba vo väčších ďalekohľadoch. Jej jasnosť je momentálne okolo 18 mag. a až koncom roka prekročí 14 mag. V tomto období sa bude kométa pohybovať súhvezdiami Labuť, Drak, Herkules a Lýra. Prechod perihéliom nastane 24. apríla 2024 a najbližšie k Zemi sa kométa dostane začiatkom júna do vzdialenosti 1,54 AU. Zhruba o rok by sme tak mohli nízko nad juhozápadným obzorom na tmavej oblohe pozorovať hmlistý obláčik s jasnosťou 4 až 5 magnitúd. (mapka)

 

Astrometria objektov NEO:

Pokračuje spolupráca s NASA, Minor Planet Center a Planetary Defenc, pri pozorovaní už známych NEO objektov a nových objektov s provizórnym označením na NEOCP. Výsledné dáta sú zasielané do databázy Minor Planet Center kvôli spresňovaniu ich dráh v slnečnej sústave.
 
V mesiacoch marec a apríl bolo vykonaných 33 meraní astrometrie už známich NEO a 11 meraní nových objektov z NEOCP prevažne s použitím ďalekohľadu Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, red. 0,81 kamerou C2-12000. Výsledky boli publikované na NEOCP confirmation page a v oficiálnych cirkulároch NEOCP. Priebežne sú dáta dopĺňané pomocou diaľkovo ovládaných ďalekohľadov zo siete iTelescope: Mayhill, USA H06; Siding Spring, Australia Q62 a Nerpio, Španielsko, MPC I89.
 
Zhrnutie follow-up astrometrie: marec a apríl.
 

Aktivita Slnka

Na pracoviskách Krajskej hvezdárne v Žiline pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére a chromosfére vizuálne aj fotograficky. Na Pozorovateľni na Malom diele v Žiline bolo v mesaicoch marec a apríl 2023 uskutočnených 22 vizuálnych pozorovaní fotosféry so zakresľovaním a na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste 21 vizuálnych pozorovaní. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity. 
 

Iné aktivity

Začiatkom marca pútala na oblohe pozornosť dvojica planét Jupiter a Venuša. Konjunkcialanéty nastala 2. marca v ranných rodinách, kedy na oblohe planéty delilo iba 0,5°. My sme mohli konjunkciu najlepšie pozorovať večer 1. a 2. marca 2023.
Animácia zapadajúceho Jupitera a Venuše z 1.marca 2023.Snímka konjunkcie Jupitera a Venuše 2.marca 2023.
 
V polovici apríla bola nízko nad obzorom pozorovateľná planéta Merkúr a v noci z 22. na 23. apríla mal maximum meteorický roj Lyridy.
Animácia snímky západného obzoru s planétami a hviezdami z 12.4. s popisom. Lyrida na hviezdnom pozadí. Lyrida na hviezdnom pozadí.
 
Krajská hvezdáreň v Žiline