Krátke letné noci, prvé horúce dni, nadvláda svetla nad tmou - aj takto sa dá definovať obdobie letného slnovratu. Z hľadiska počtu hodín denného svetla je deň letného slnovratu najdlhším dňom v roku. So slnovratom prichádza ruka v ruke aj prvý letný deň. 

Všetky tradície z obdobia slnovratu sa viažu na oheň v najrôznejších podobách. O tom, že Slovania boli vyznávačmi kultu slnka a ohňa, svedčia viaceré historické pramene. V minulosti katolícka cirkev ustanovila sviatok slnovratu sviatkom svätého Jána Krstiteľa. V deň slnovratu či na Jána sa svätojánske ohne zapaľujú v Nemecku, Francúzsku, Portugalsku, Grécku, Írsku, Nórsku, v slovanských krajinách, ale aj v arabskom svete. Na Slovensku sa sviatok slnovratu či svätojánska noc označovali termínom Vajano. Koreň tohto slova by mohol vyplývať zo slovesa „váľať“, a teda aj zo zvyku váľať a kotúľať po svahoch ohnivé kolesá. Vo východných častiach sa traduje označenie Kupala. Symbol ohnivého kolesá sa často objavuje aj v slovenských výšivkách či na keramike. Otáčanie kolesá symbolizuje otáčanie Zeme a Slnka.

Podľa niektorých zdrojov sa svätojánske noci nezaobišli bez neviazanej priam erotickej veselosti, no Ottov slovník náučný vidí Slovanov cnostne: „Predvečer svätého Jána chodí mládež Vajana páliť... Mládenec môže mať milenku, frajerku a chodiť k nej na zálety. Dievča môže mať milenca, frajera a prijímať jeho zálety... Záletníctvo je len milkovanie, hra, bez toho, aby nasledovalo, že si chlapec niektorú frajerku vezme alebo žeby sa dievča za niektorého frajera vydalo. Ale obyčajne sa tak stáva. Napriek záletníckym obyčajom dievčatá prísne dbajú svojej panenskej čistoty a poctivosti. Proti tomu sa prehrešujú len málokedy. Vyplýva to z mravopočestnosti ľudu slovenského, u ktorého cnosť a nevinnosť je všeobecne ctená.“

Aj vtáky v období slnovratu zohrávajú svoju rolu napr. spev slávika, ktorý sa rozlieha na okrajoch lesov počas letných dní i nocí, vrcholí na svätého Jána a potom utíchne. Rovnako už nepočuť ani kukanie kukučky, vtáčia populácia tíchne.

K nociam na prahu leta nerozlučne patrí ešte jeden milý tvor – svätojánske mušky. Svetlušky, drobné chrobáčiky, ktorým príroda dala do vienka nielen zázračné a stále tak trochu záhadné osvetlenie, ale aj výrazne odlišné znaky medzi samicami a samčekmi. Samce poletujú vzduchom a hľadajú  svietiace samičky, ktoré trpezlivo alebo možno i netrpezlivo čakajú v tráve na toho pravého.

Ku kultu svetla patrilo aj množstvo povier, napríklad, že svetielko počas svätojánskej noci označuje poklad, a teda miesto, kde treba kopať. Dnešní zlatokopi sa však orientujú skôr podľa politických strán a tendrov.

V roku 2023 nastane okamih letného slnovratu v stredu 21. júna o 16:58 (SELČ). 

Naša severná pologuľa Zeme je v deň letného slnovratu najviac priklonená k Slnku a slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka (23° a 30‘ severnej zemepisnej šírky). Táto astronomická udalosť zvyčajne nastáva 20. alebo 21. júna a Slnko u nás vtedy vystúpi najvyššie na oblohu.

Rozdiely v dĺžke dňa a noci súvisia so zemepisnou šírkou. Čím ďalej od rovníka sa nachádzame, tým sú rozdiely väčšie. Extrémom sú polárne oblasti s polročným polárnym dňom a polročnou polárnou nocou. Naopak, čím bližšie k rovníkovým oblastiam cestujeme, tým sú dĺžky dňa a noci vyrovnanejšie a oscilujú okolo dvanástich hodín. V deň letného slnovratu je deň najdlhší, no najskoršie možné východy Slnka u nás v okolí Žiliny nastávajú už pár dní pred skôr, zhruba od 15. do 20. júna, keď sa naša najbližšia hviezda ponáhľa nad obzor už dvadsať minút pred piatou ráno. Naopak, večery, keď je Slnko najdlhšie na oblohe sú až po slnovrate, od 25. do 29. júna, kedy Slnko zapadá až päť minút pred dvadsiatou prvou hodinou. Počas nocí okolo letného slnovratu u nás Slnko neklesne nižšie ako 18° pod severný obzor a vôbec nenastáva astronomická noc. Astronómovia toto obdobie nemajú veľmi radi, pretože im nedostatok tmy výrazne komplikuje pozorovacie podmienky.

No a na záver vysvetlenie niektorých astronomických pojmov: Čo je deň a noc, všetci vieme. Buď je Slnko na oblohe, alebo sa skryje pod obzor. Existujú však aj ďalšie zaužívané termíny – po západe Slnka nastáva občiansky súmrak, keď už nie je možné čítať prípadne vykonávať iné činnosti (spravidla občianske) bez umelého osvetlenia. Neskôr prichádza nautický súmrak, keď sa Slnko nachádza 6 až 12 stupňov pod obzorom. Človek dokáže rozoznať obrysy predmetov, no predovšetkým vidí na nočnej oblohe hviezdy. Napokon nasleduje súmrak astronomický, počas ktorého je Slnko 12 až 18 stupňov pod obzorom a obloha je ešte vždy jemne osvetlená rozptýleným slnečným svetlom. Nie sú teda na nej vidieť najmenšie objekty. V období letného slnovratu už v zemepisných šírkach okolo 49. až 50. rovnobežky nenastáva astronomická noc a pretrváva iba astronomický súmrak.

Soňa Sucháňová, Krajská hvezdáreň v Žiline