Ak k nám budú bohovia dažďa milosrdní, už v závere týždňa nás čaká pútavé astronomické predstavenie. Vstupenky si kupovať nemusíme, stačí iba vyhľadať tmavé miesto bez verejného osvetlenia a vyvetrať karimatky či spacie vaky. A poverčivé osoby by si mali premyslieť zmysluplné želanie.

 

Tohtoročné podmienky na pozorovanie meteorického roja Perzeíd budú takmer ideálne. Roj síce dosiahne maximum v nedeľu 13. augusta okolo 10.hodiny, ale vyššia aktivita sa očakáva aj v noci z 11. na 12. augusta. Zážitok z pozorovania by nám cez víkend nemal pokaziť ani Mesiac, ktorý sa na oblohe objaví až po druhej hodine ráno ako tenký kosáčik, keďže v týchto dňoch smeruje do fázy novu (16.8.).

 

Perzeidy sú popri Geminidách a Kvadrantidách, ktoré pozorujeme v zimných mesiacoch, najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom v roku. Popularite Perzeíd navyše výrazne pomáha obdobie, v priebehu ktorého frekvencia „padajúcich hviezd“ kulminuje. Obežná dráha Zeme nás totiž prenáša do ich najhustejšieho prúdu v druhej štvrtine augusta, pre ktorú sú – prinajmenšom v našich zemepisných šírkach – charakteristické príjemné nočné teploty. Roj obyčajne produkuje jasné meteory už od poslednej dekády júla do 24. augusta, sporadicky sa zjavujú až do polovice septembra. Ich výdatnosť sa však môže z roka na rok značne líšiť, dokonca aj počas prechodu centrálnym vláknom. V závislosti od pozorovacích podmienok sa bystrejšiemu oku podarí zazrieť od 60 do 100 meteorov za hodinu. Šance na dobrý úlovok, prirodzene, zvyšuje voľba lokality neožiarenej svetelným znečistením. Praví meteorickí labužníci zrejme víkend strávia v parkoch tmavej oblohy (napr. v Poloninách alebo vo Veľkej Fatre), relatívne vhodnú polohu má ale na tento účel napríklad aj žilinská pozorovateľňa našej hvezdárne. Ako už bolo naznačené, na výsledok napočítaných perzeíd môže mať negatívny vplyv aj svit Mesiaca. Práve tento objekt sa stal zdrojom sklamania pozorovateľov v auguste 2022, keď v čase maxima roja čerstvo opúšťal fázu splnu. 

 

Materským telesom Perzeíd je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Táto krátkoperiodická kométa (jeden jej obeh okolo Slnka trvá 133 rokov) zanecháva za sebou úlomky tvorené prachom a drobnými kúskami horniny, ktoré sa po uvoľnení vznášajú v blízkosti jej eliptickej orbity. Úkaz známy ako meteorický roj Perzeíd nastáva, keď Zem na svojej ceste okolo Slnka prechádza týmto prúdom kometárnych trosiek a do jej atmosféry vniká viac meteoroidov ako zvyčajne. Roj sa tak každoročne objavuje v rovnakom čase a približne na rovnakom mieste na oblohe. Meteoroidy majú pri náraze do zemskej atmosféry vysoké rýchlosti, až 61 km/s, a mnohé z nich vytvárajú necelých 100 km nad povrchom jasnú meteorickú stopu. Ako každý meteorický roj, aj Perzeidy nesú názov po súhvezdí, v ktorom sa nachádza ich radiant (miesto na oblohe, odkiaľ meteory zdanlivo vyletúvajú). V tomto prípade sa dráhy jednotlivých perzeíd sústreďujú v hornej časti súhvezdia Perzeus, ktorá leží na rozhraní medzi Perzeom a súhvezdiami Kasiopeja a Žirafa. Tento bod sa bude počas oboch víkendových nocí posúvať ponad obzor od severu k severovýchodu. 

 

Perzeidy sú v ľudovej tradícii označované tiež ako slzy svätého Vavrinca, pretože sa v najväčšom počte objavujú v období roka, keď si kresťania pripomínajú smrť tohto umučeného cirkevného hodnostára (viac o histórii pozorovaní meteorického roja sa dočítate tu). Výraz perzeida s malým začiatočným písmenom sa viaže k pomenovaniu meteoru, ktorý patrí k roju s radiantom v súhvezdí Perzeus. Podľa definície pojmov vzťahujúcich sa na meteorickú astronómiu, ktorú v roku 2017 schválila Medzinárodná astronomická únia, za meteoroid sa považuje pevný prírodný objekt veľkosti 30 mikrometrov – 1 metra (t. j. väčší ako kozmický prach a menší ako asteroid) pohybujúci sa v medziplanetárnom priestore, resp. z neho prichádzajúci. Meteoroid môže vznikať rozpadom kométy, zrážkou asteroidov a pod. Meteor je svetelný úkaz a s ním súvisiace fyzikálne javy (teplo, tlak na vzduch, ionizácia čiastočiek atmosféry), ktoré sú výsledkom vysokorýchlostného vstupu pevného telesa do plynnej atmosféry. Úkaz môže byť spôsobený meteoroidom, asteroidom alebo akýmkoľvek pevným materiálom s vhodnou kombináciou rýchlosti a hmotnosti v atmosfére planéty. Mimoriadne žiarivé meteory, jasnejšie ako zdanlivá magnitúda Venuše, voláme aj bolidy. Meteoroid, ktorý „prežije“ fázu meteoru v plynnej atmosfére bez toho, aby sa úplne odparil, a následne dopadne na zem, nazývame meteorit.

 

Na záver si vás dovoľujeme pozvať na tradičnú prednášku pod holým nebom, Letné astronomické kino, ktoré sa uskutoční dňa 11. augusta 2023 v areáli pozorovateľne na Malom diele v Žiline. Neprekvapí, že téma bude tentoraz extrémne aktuálna: meteorický roj Perzeíd. Bližšie informácie nájdete tu .

 

Juraj Valko, Krajská hvezdáreň v Žiline

 

 

Odkaz: Medzinárodná meteorická organizácia - https://www.imo.net/viewing-the-perseid-meteor-shower-in-2023/