Buzz Aldrin, po Neilovi Armstrongovi druhý človek, ktorý zanechal stopu v mesačnom prachu, v januári 2024 oslávil 94. narodeniny.

 

Buzz Aldrin je legendárny americký astronaut, inžinier a stíhací pilot. Do histórie sa zapísal predovšetkým ako člen posádky kozmickej lode, ktorá ako prvá dopravila ľudí na povrch iného vesmírneho telesa – Mesiaca.

 

Nezvyčajné krstné meno by ste v Aldrinovom rodnom liste hľadali márne. Rodičia dali synovi, narodenému 20. januára 1930 v mestečku Montclair (New Jersey, USA), meno Edwin Eugene Aldrin Jr. Už v detstve si ale osvojil prezývku Buzz, ktorá bola skrátenou verziou výrazu „buzzer“. Tak ho volala jeho staršia sestra v čase, keď pre ňu slovo „brat“ (angl. brother) predstavovalo značný logopedický problém. O úradnú zmenu mena však bývalý astronaut požiadal až v roku 1988.

 

Po úspešnom ukončení štúdia v odbore strojárstvo na vojenskej akadémii vo West Pointe a absolvovaní pilotnej školy sa Aldrin v rokoch 1952 – 1953 ako príslušník amerických vzdušných síl zúčastnil bojových operácií v Kórei. V kokpitoch stíhacích lietadiel typu F-86 Sabre sa zapojil do viac ako 60 misií a za svoju udatnosť mu boli udelené viaceré vyznamenania, vrátane amerického Záslužného leteckého kríža. Po skončení vojny pôsobil ako letecký inštruktor v Nevade a neskôr slúžil na leteckej základni Bitburg v Nemeckej spolkovej republike. V roku 1959 nastúpil na prestížnu univerzitu Massachusetts Institute of Technology, kde o štyri roky neskôr získal doktorát z astronautiky. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberal technikami pilotovania vesmírnych modulov pri blízkom stretnutí na obežnej dráhe. Kombinácia leteckých zručností a bystrého intelektu značne prispeli k tomu, že bezprostredne po ukončení štúdia bol zaradený do skupiny astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorí mali byť vyslaní do vesmíru v rámci programu Gemini. Jeho prezývka Dr. Rendezvous odkazovala na skutočnosť, že bol prvým astronautom s titulom Ph.D. a zároveň expertom na stretnutie dvoch lodí na orbite.

 

Hlavné ciele programu Gemini, ktorý mal vydláždiť cestu k zdarnému pristátiu Američanov na Mesiaci, zahŕňali prípravu astronautov na dlhodobý pobyt vo vesmíre a výkon činností vnútri aj mimo priestorov kozmickej lode, skúmanie vplyvu bezváhového stavu a vesmírneho letu na ľudský organizmus či osvojenie si techniky stretnutia a spojenia umelých kozmických telies na obežnej dráhe. Od marca 1965 do novembra 1966 NASA uskutočnila desať pilotovaných letov do vesmíru s týmto označením. Misia Gemini 12, ku ktorej boli pridelení Edwin Aldrin a James Lovell, predstavovala záverečné dejstvo programu. Astronauti počas nej štyrikrát precvičili stretnutie a spojenie s cieľovým objektom (Agena) a realizovali 14 vedeckých a technických experimentov. Okrem toho sa im ako prvým pozemšťanom podarilo pozorovať a fotograficky zaznamenať úplné zatmenie Slnka z kozmu. „Dr. Rendezvous“ hneď na začiatku letu dostal príležitosť uplatniť v praxi svoje vedomosti i mimoriadne schopnosti, keď po výpadku stretávacieho radaru dokázal prepočítať príslušné súradnice a naviesť loď na perfektné stretnutie a spojenie s cieľovým objektom iba pomocou palubného sextantu. Počas štvordňovej misie absolvoval tri vychádzky do otvoreného vesmíru. Mimo riadiaceho modulu strávil dovedna rekordných 5 hodín a 28 minút, vykonávajúc údržbu rôznych zariadení, experimenty a ďalšie obslužné činnosti. Splnenie týchto – s ohľadom na dané prostredie fyzicky nesmierne náročných – úloh Aldrinovi uľahčoval nielen dodatočne nainštalovaný systém opôr na trupe lode, ale najmä jeho poctivá tréningová príprava zameraná na simuláciu pohybu v beztiažovom stave, ktorá samotnému odletu do vesmíru predchádzala.

 

Po skončení programu Gemini bol Aldrin pridelený k záložnej posádke misie Apollo 8 po boku Neila Armstronga. Napokon sa však na materskú planétu zhora opätovne pozrel ako súčasť posádky letu Apollo 11. Ten predstavoval vrchol vesmírneho programu, ktorého hlavný cieľ pozostával z letu k Mesiacu, pristátia na jeho povrchu a bezpečného návratu na Zem.

 

16. júla 1969 ráno vyštartovali z Kennedyho vesmírneho strediska veliteľ posádky Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Edwin Aldrin natlačení v stiesnenom priestore veliteľského modulu pilotovaného Michaelom Collinsom a v sprievode dunivých otrasov zamierili k jedinej prirodzenej družici Zeme. Tri dni po štarte sa loď napojila na obežnú dráhu Mesiaca, nasledujúci deň sa Armstrong s Aldrinom presunuli z veliteľského modulu Columbia do lunárneho modulu, nazvaného Eagle, s ktorým nato zostúpili na povrch Mesiaca. Klesanie sa síce nezaobišlo bez problémov, sprevádzaných hlasným bzučaním alarmu palubného počítača, napriek tomu astronauti dokázali pristáť po 102 hodinách a 45 minútach letu dňa 20. júla 1969 na Mesiaci v oblasti Mora pokoja. Aldrin vystúpil na mesačný povrch 19 minút po Armstrongovi a svoje prvé dojmy okolitej krajiny opísal slovami „veľkolepá pustina“. Mimo Eaglu – v okruhu približne 60 m od modulu – strávili objavitelia dve a pol hodiny, počas ktorých sa venovali zberu vzoriek hornín, prachu a minerálov, navŕtavaniu povrchu telesa, zhotovovaniu fotografií či inštalácii vedeckých prístrojov. Okrem toho vykonali niekoľko experimentov, testovali rôzne spôsoby pohybu pri pôsobení mesačnej gravitácie, vztýčili americkú vlajku, telefonovali s prezidentom Nixonom. Z Mesiaca napokon vzlietli po viac ako 21 hodinách, zanechajúc za sebou okrem vlajky a prístrojov i nášivku pripomínajúcu posádku misie Apollo 1, ktorá sa skončila tragickou nehodou na štartovacej rampe v januári 1967, a plaketu pripevnenú na rebríku zostupovej časti lunárneho modulu s nápisom: „Tu sa ľudia z planéty Zem prvý raz dotkli nohami Mesiaca. Júl 1969, r. P. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.“

 

Trojčlenná posádka sa úspešne vrátila na Zem dňa 24. júla 1969. O 16:50 svetového času šplechol veliteľský modul do vĺn Tichého oceánu, 1 500 km juhozápadne od Honolulu. Nasledovala trojtýždňová karanténa, po skončení ktorej trojica astronautov vyrazila najprv na slávnostné turné po USA, nato na druhé turné, tentoraz po 24 krajinách sveta. Pristátie na Mesiaci sledovalo 600 miliónov divákov v čase, keď na Zemi žili necelé 4 miliardy ľudí, navyše režimy v Moskve a Pekingu televízny prenos zakázali. Armstrong, Aldrin a Collins sa stali globálnymi celebritami.

 

Buzz Aldrin sa odvtedy nezúčastnil žiadnej ďalšej vesmírnej misie, v roku 1971 odišiel z NASA a v marci 1972 ukončil službu v americkom letectve. Aj naďalej však ostal vášnivým podporovateľom výskumu vesmíru, zameraného predovšetkým na pristátie na Marse a jeho osídlenie. Sám napríklad navrhol takú trajektóriu pre kozmické lode, ktorá by zefektívnila pravidelné cestovanie na červenú planétu (tzv. Aldrin cycler), a osvetu v tomto smere šíri aj prostredníctvom svojej neziskovej organizácie ShareSpace Foundation, ktorú založil v roku 1998. Vesmír je tiež ústrednou témou kníh, ktorých je autorom či spoluautorom, včítane svojich dvoch autobiografií.

 

Za svoju účasť na misiách Gemini a Apollo mu bolo udelených niekoľko významných ocenení, vrátane Prezidentskej medaily slobody (1969) či Kongresovej zlatej medaily (2011). Na jeho počesť bol po ňom pomenovaný mesačný kráter i planétka nachádzajúca sa v hlavnom páse asteroidov. Posádka Apolla 11 má dokonca vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Na rozdiel od Armstronga a Collinsa však Aldrin využil príležitosti stvárniť samého seba v niekoľkých filmoch a seriáloch (Simpsonovci, Transformers 3, Futurama, Teória veľkého tresku atď.), prípadne prepožičať svoj hlas animovaným postavám (Miles from Tomorrowland, hra Mass Effect 3).

 

Mgr. Juraj Valko, Krajská hvezdáreň v Žiline