Pred 460 rokmi sa narodil Galileo Galilei, taliansky učenec, ktorého astronomické pozorovania otriasli vtedajšími predstavami o privilegovanom postavení Zeme vo vesmíre. Pomocou vylepšenej verzie prevratného vynálezu Hansa Lippersheya – ďalekohľadu – objavil štyri najväčšie mesiace Jupitera a fázy Venuše. Pozorovaním tmavých škvŕn na Slnku či kráterov a pohorí na Mesiaci odhalil, že nebeské telesá nie sú dokonalé gule, ako sa v tom čase predpokladalo. Zistil, že Mliečna cesta križujúca nočnú oblohu pozostáva z obrovského množstva hviezd, svoj zrak upieral tiež na prstence Saturna a planétu Neptún (hoci ju považoval za ďalšiu zo vzdialených hviezd). Všetko najlepšie, Galileo, a ďakujeme za tvoje dary astronómii. 

 

Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v talianskom meste Pisa. Napriek tomu, že ho viac zaujímala matematika, na otcovo želanie začal študovať v kláštornej škole medicínu. V poslednom ročníku medicínu zanechal a začal sa naplno venovať matematike, astronómii a fyzike. Štúdium napokon dokončil ako samouk. V roku 1589 nastúpil na univerzitu v Pise ako učiteľ matematiky. Jeho prednášky o geometrii v Padove, kam prestúpil v roku 1598, navštevovalo až okolo 2 000 poslucháčov.

 

Okrem toho, že bol nadaným učencom, Galileo sa preslávil aj ako zručný vynálezca. Jeho objavy i vynálezy položili základy bádania pre nasledujúce generácie vzdelancov. V týchto kruhoch bol považovaný za „otca modernej vedy“. Aj keď nevynašiel ďalekohľad, urobil na ňom výrazné vylepšenia, ktoré mu umožnili astronomické pozorovania posunúť na novú úroveň. Jeho vášňou sa stala astronómia, a tak sa čoskoro rozhodol obrátiť svoj teleskop k nebesiam. Sám si leštil a brúsil vlastné šošovky. V tej dobe jeho ďalekohľady poskytovali osem- až deväťnásobné zväčšenie. Skutočnosť, že ostatné ďalekohľady dokázali objekty priblížiť maximálne štyrikrát, viedla k nesúladu výsledkov pozorovaní s ostatnými pozorovateľmi.

 

Galileovi sa začiatkom roku 1610 podarilo pomocou vylepšeného ďalekohľadu odhaliť to, čo dovtedy ľudskému zraku zostávalo skryté. Ako prvý objavil štyri mesiace Jupitera, ktoré nazval Medicejské hviezdy v snahe získať si priazeň mocného toskánskeho vojvodu Cosima II. Medicejského. Ten ho ešte v tom istom roku vymenoval za svojho hlavného matematika a filozofa a tiež za hlavného matematika na univerzite v Pise. Dnes ich na počesť objaviteľa nazývame Galileove mesiace.

 

Pri pozorovaní Mliečnej cesty, ktoré sa voľnému oku javili len ako bledý pás, Galileo zistil, že sa v nej nachádza nesmierne množstvo hviezd. Skúmal údolia a hory na povrchu Mesiaca. Pozoroval tiež slnečné škvrny. Z ich pohybu usúdil, že Slnko sa otáča okolo vlastnej osi. Objavil fázy Venuše, ktoré potvrdili, že táto planéta obieha približne po kruhovej dráhe okolo Slnka a že rovnako ako Zem a Mesiac nevyžaruje vlastné svetlo, ale iba odráža svetlo Slnka. Vlastné pozorovania ho priviedli k podpore heliocentrizmu – teórie, ktorú už v prvej polovici 16. storočia formuloval poľský matematik a astronóm Mikuláš Kopernik. Podľa nej je stredom vesmíru Slnko a Zem a ostatné planéty obiehajú okolo neho.

 

Okrem astronomických objavov Galileo ako prvý v histórii rozpracoval teóriu kyvadiel. Na jej základe ku koncu svojho života navrhol kyvadlové hodiny, ktoré zostrojil pod jeho vedením syn Vincenzio (nezávisle od Galileiho zostrojil kyvadlové hodiny aj Christiaan Huygens). Zoznam Galileových vynálezov zahŕňal aj hydrostatickú váhu, geometrické a vojenské kružidlo, termoskop, geometrický a vojenský kompas, teleskop so zväčšením 3× a neskôr 32×, pumpu, ktorá umožnila zrodmoderných čerpadiel atď. Svoje objavy využíval aj na dosiahnutie praktických cieľov. Jeho astronomické pozorovania boli napríklad veľmi užitočné pri zostavovaní tabuliek pre námornú plavbu.

 

Výsledky svojich prvých astronomických objavov uverejnil roku 1610 v latinskom spise Sidereus Nuncius (Hviezdny posol). Latinčina bola v tých časoch používaná ako oficiálny jazyk vedy. Dielo vyšlo vo vysokom náklade 550 kusov a bolo rozpredané v priebehu niekoľkých dní. Publikácia vzbudila veľký obdiv medzi vtedajšími učencami, ale súčasne sa stala príčinou útokov zo strany neprajníkov. Galileo preto zhotovil kolekciu menších ďalekohľadov, ktoré poslal viacerým významným osobnostiam, aby sa sami presvedčili o pravdivosti jeho pozorovaní.

 

Svoje neskoršie diela Galilei napísal v taliančine. V roku 1632 napríklad vyšiel jeho traktát Dialógy o dvoch systémoch sveta (Dialogo sopra i due massimi sistemi del mondo), ktorý mal rozhodujúcu úlohu v boji za heliocentrizmus. Kniha otvorene obhajovala Kopernikov model vesmíru, čo spôsobilo, že sa Galileo musel ako 69-ročný postaviť pred inkvizíciu v Ríme. Bol uznaný vinným z kacírstva a prinútený k verejnému pokániu a odsúdený na doživotie za mrežami. Trest mu čoskoro zmenili na domáce väzenie. Svoje posledné roky prežil vo svojom dome neďaleko Florencie, kde prijímal návštevníkov z celej Európy, vrátane filozofa Thomasa Hobbesa a básnika Johna Miltona. Spoločnosť mu robili aj študenti, z ktorých si najviac obľúbil Vincenza Vivianiho. Viviani sa stal verným spolupracovníkom a spoločníkom starnúceho vzdelanca až do jeho smrti. Posledná Galileiho kniha Rozhovory a matematické dôkazy o dvoch nových vedách, o mechanike a pohybe telies (Discorsi e dimostrazioni matematiche, intorno à due nuove scienze) bola vydaná v Holandsku v roku 1638. V tom istom roku Galileo úplne oslepol. Zomrel 8. januára 1642 vo veku 77 rokov. Je pochovaný v kostole Santa Croce vo Florencii spolu s ostatkami Vincenza Vivianiho.

 

Galileo mal tri deti so ženou menom Marina Gamba, nikdy sa s ňou však neoženil. Svoje dcéry Virginiu a Liviu umiestnil do kláštora neďaleko Florencie, kde zostali po zvyšok ich života. Ako tretí v poradí sa narodil už spomenutý syn Vincenzio. Bol nadaným hudobníkom, vyštudoval medicínu na univerzite v Pise, neskôr sa oženil a s rodinou býval vo Florencii.

 

Niektoré Galileove spisy zdedil po jeho smrti Vincenzo Viviani. Ďalšie rukopisy sa dostali do rúk dedičov, ktorí nedokázali odhadnúť ich skutočnú hodnotu a predali ich na váhu ako hromadu papierov údenárovi z Florencie. Ten papier používal na balenie rýb a mäsa. Jeden zo zákazníkov ale našťastie spoznal na papieri Galileov rukopis a zvyšky jeho pozostalosti odkúpil za zlomkovú cenu. V súčasnosti sú zachránené zväzky uložené v Národnej knižnici vo Florencii. 

 

V roku 1979 pápež Ján Pavol II. inicioval vyšetrovanie odsúdenia Galilea katolíckou cirkvou. V roku 1992 – 359 rokov po tom, ako bol Galileo súdený inkvizíciou – pápež oficiálne ukončil vyšetrovanie a vydal formálne ospravedlnenie, pričom uznal, že sudcovia sa počas procesu dopustili viacerých chýb.

 

Galileovi sa často pripisuje okrídlený výrok „a predsa sa točí“ (eppur si muove!). Vo svetle známych faktov je však málo pravdepodobné, že by tieto slová za závažných životných okolností naozaj vyslovil, a pravdepodobne ide o mýtus.

 

Soňa Sucháňová a Juraj Valko,

Krajská hvezdáreň v Žiline