Premenné hviezdy
Hlavným obsahom odbornej činnosti v oblasti pozorovania premenných hviezd v mesiacoch máj 2024 bolo pozorovanie premenných hviezd v programoch SPHE pri ČAS.
Dáta sú priebežne dopĺňané pomocou diaľkovo ovládaných ďalekohľadov zo siete iTelescope, UTAH, USA, MPC U94, California , USA, MPC U69 a Siding Spring, Australia, MPC Q62, Nerpio Španielsko, MPC I89.
Medziplanetárna hmota
Na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste pracujú dve automatické CCD kamery na záznam meteorov - kamera AMOS v rámci slovenskej profesionálnej siete SVMN (Slovak Video Meteor Network) a kamera NFC (Narrow Field Camera) v rámci stredoeurópskej siete pozorovania aktivity meteorov (Central European MEteor NeTwork). Sme zapojení v tíme SUNGRAZER PROJECT, ktorý sa zaoberá objavovaním nových komét analýzou dát zo sondy SOHO.
Astrometria objektov NEO:
Pokračuje spolupráca s NASA, Minor Planet Center a Planetary Defenc, pri pozorovaní už známych NEO objektov a nových objektov s provizórnym označením na NEOCP. Výsledné dáta sú zasielané do databázy Minor Planet Center kvôli spresňovaniu ich dráh v slnečnej sústave.
V mesiaci máj 2024 bolo vykonaných 37 meraní astrometrie už známich NEO a 6 meraní nových objektov z NEOCP prevažne s použitím ďalekohľadu Orion Optics UK ODK16 - 16" F/6.8 Optimised Dall Kirkham, red. 0,81 kamerou C2-12000. Výsledky boli publikované na NEOCP confirmation page a v oficiálnych cirkulároch NEOCP. Priebežne sú dáta dopĺňané pomocou diaľkovo ovládaných ďalekohľadov zo siete iTelescope: Mayhill, USA H06; Siding Spring, Australia Q62 a Nerpio, Španielsko, MPC I89.
Zhrnutie follow-up astrometrie: máj
Aktivita Slnka
Na pracoviskách Krajskej hvezdárne v Žiline pozorujeme slnečnú aktivitu vo fotosfére a chromosfére vizuálne aj fotograficky. V mesiaci máj 2024 bolo na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste uskutočnených 19 vizuálnych pozorovaní fotosféry so zakresľovaním a 7 v Pozorovateľni na Malom diele v Žiline. Tieto slúžia o.i. na určenie predbežného relatívneho čísla slnečných škvŕn v rámci programu SIDC ako základnej charakteristiky slnečnej aktivity.
Z dlhodobého hľadiska početnosť slnečných škvŕn na Slnku vykazuje istú periodicitu. Označuje sa ako 11-ročný cyklus slnečnej aktivity s priemernou dĺžkou 11 rokov. Pozorované dĺžky jednotlivých slnečných cyklov kolíšu v rozpätí 9 až 12 rokov. V priebehu jedného cyklu sa vystrieda obdobie minima a maxima slnečnej aktivity, pričom tieto obdobia netrvajú rovnako dlho a nástup do maxima býva prudší ako následný návrat do minima aktivity. Slnečný cyklus objavil nemecký astronóm Samuel Heinrich Schwabe v roku 1843. Na základe dostupných archívnych pozorovaní fotosféry Johann Rudolf Wolf spätne určil ako začiatok 1. slnečného cyklu február 1755. Ďalej do minulosti už dáta neboli dostatočné. Predchádzajúci 24. cyklus trval od decembra 2008 do decembra 2018 s maximom slnečnej aktivity v apríli 2014. Práve prebieha 25. slnečný cyklus. Podľa predpovedí a analýz americká NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration) a SWPC (Space Weather Prediction Center) predpokladajú, že maximum 25. slnečného cyklu nastane medzi koncom roku 2024 a začiatkom 2026. Podľa SILSO (World Data Center for the Sunspot Index and Long-term Solar Observations) na Belgickom kráľovskom observatóriu nastane maximum medzi druhou polovicou 2024 a záverom roku 2025. To, kedy maximum cyklu nastalo, je možné určiť až spätne z pozorovaní približne 6 mesiacov pred a po ňom.
AR3663, AR3664 a polárna žiara nad SlovenskomV priebehu mája sa vo fotosfére Slnka objavili dve výrazné aktívne oblasti AR3663 a AR3664. Skupiny škvŕn boli aktívne a na striedačku chrlili množstvo silných erupcií. Druhá menovaná v priebehu 6. - 7. mája zdvojnásobila svoju veľkosť, dosahovala rozmery slávnej Carringtonovej skupiny z roku 1859 a stala sa jednou z najväčších doposiaľ pozorovaných skupín tohto cyklu. V stredu 8. mája obe aktívne oblasti vyprodukovali po erupcii triedy X. Najprv AR3663 o 1:45 UT, AR3664 o 5:08 UT a následne aj ďalšie, všetky nasmerované k Zemi. Predpovede a monitory predpovedali na noc z 10. na 11. mája možnosť vysokej geomagnetickej aktivity a výskyt polárnej žiari aj v nižších zemepisných šírkach. Predpovede a realita sa často nezhodujú. Tentokrát však skutočnosť predbehla očakávania. Slnečné erupcie z 8. mája na Zemi vyvolali extrémne silnú geomagnetickú búrku (stupeň G5) a polárnu žiaru jasne viditeľnú aj zo stredných zemepisných šírok! Jej intenzita prekvapila aj nás. Na záver večerného pozorovania pre verejnosť na Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste bola aj napriek pouličnému osvetleniu pri pohľade na sever na oblohe jasne viditeľná červenkasto-ružová žiara. Ďalšia, ešte výraznejšia vlna, prišla po polnoci, kedy už bolo možné na oblohe zachytiť aj fialové a zelené odtiene. Slnečná aktivita bude zrejme aj naďalej vysoká a preto nie je vylúčené, že sa u nás polárna žiara ešte v tomto cykle ukáže.
Štatistiky/ publikácie/ citácieIné aktivity
Krajská hvezdáreň v Žiline
|
Odborná činnosť V/2024 |