Naša najnáročnejšia a aj najdetailnejšie pripravovaná expedícia za pozorovaním úplného zatmenia Slnka 22.7.2009 je už históriou.
 Hlavným organizátorom expedície bol Mgr. Stanislav Kaniansky, riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária v Žiari nad Hronom. Jeho viac ako polročná práca súvisiaca najmä s technickým zabezpečením expedície (letenky, hotely, cestovný harmonogram, koordinácia skupiny, odborného aj poznávacieho programu...) čiastočne skončila až návratom na Slovensko 29.7.2009 okolo 22. hodiny. Takže hneď na úvod ďakujem vo svojom mene aj v mene ostatných účastníkov za perfektnú organizáciu expedície.

22. júla 2009 nastalo úplné zatmenie Slnka, najdlhšie v tomto storočí. Dĺžkou trvania ho prekoná až zatmenie v roku 2132. Na Marshallovych ostrovoch medzi ostrovom Iwo Jima a korálovým atolom Eniwetok trvalo 6 min 39 s. Po východe Slnka pás úplného zatmenia (tzv. pás totality) postupne prechádzal od severozápadnej časti Indie, cez východný Nepál, Bangladéš, Bhután, Barmu, centrálnu časť Číny a skončil pri západe Slnka v Tichom oceáne. Ako čiastočné zatmenie bolo pozorovateľné z takmer celej východnej Ázie, Indonézie a Tichomoria. Z Európy zatmenie nebolo pozorovateľné.

Pás totality sa postupne rozširoval z 205 km v Indii až na 258 km nad Tichým oceánom blízko Marshallových ostrovov. Rýchlosť pohybu mesačného tieňa po povrchu Zeme sa menila v rozmedzí od 9 km/s do 0,65 km/s. Počas 3 hod 25 min mesačný tieň prekoná vzdialenosť 15 150 km a pokryje 0,7% povrchu Zeme. Keďže pás totality prechádzal husto obývanými oblasťami Ázie, zatmenie sa chystali pozorovať desiatky miliónov ľudí.

Zatmenie Slnka nastáva v čase okolo novu Mesiaca, keď sa uzlový bod dráhy Mesiaca nachádza v blízkosti spojnice Zem-Slnko. V tom čase sa úzky kužeľ mesačného tieňa dotkne povrchu Zeme a v dôsledku orbitálneho pohybu Mesiaca sa postupne kĺže od západu na východ. Tak vytvorí na zemskom povrchu úzky pás totality, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Práve počas neho Slnko odhalí svoju tajomnú korónu a protuberancie. Úplné zatmenie môže trvať nanajvýš 7,5 min, no takto dlhé zatmenia sú veľmi zriedkavé. Mimo pásu totality je možné pozorovať len čiastočné zatmenie, pretože Mesiac nezakryje slnečný disk úplne.
Vzhľadom na dĺžku trvania zatmeniu bola zo strany odbornej astronomickej verejnosti venovaná mimoriadna pozornosť. Úplné zatmenia Slnka predstavujú neopakovateľnú a nenahraditeľnú príležitosť na pozorovanie slnečnej koróny s veľkým rozlíšením. Umožňuje to skúmať jej fyzikálne a chemické vlastnosti, nepriamo aj magnetické pole Slnka. Unikajúce častice zo slnečnej koróny do slnečného vetra ťahajú so sebou aj siločiary magnetických polí a tak spoločne ovplyvňujú podmienky v atmosfére Zeme, interakciou s medziplanetárnym prostredím ovplyvňujú jeho vlastnosti. Výskum slnečnej koróny sa tak robí nielen pre poznanie životodarného Slnka, ale aj pre poznanie vplyvu Slnka a prejavov jeho aktivity na našu Zem, medziplanetárneho prostredia, formovanie tzv. kozmického počasia.

Odbornému programu bola venovaná mimoriadna pozornosť počas prípravy expedície (príprava hardwaru a softwaru), aj priamo v Číne (programovanie skriptov, kontrola techniky, testovanie prístrojov, simulácia experimentov...). Vzhľadom na predpokladané počasie v čase zatmenia, pracne študované z web stránok, a priebehu pásu totality, dĺžky zatmenia, dopravy a zabezpečenia, sme sa rozhodli vytvoriť hlavný stan v meste Shanghai, ktoré ležalo priamo v páse totality.

V prípade nepriaznivého počasia sme boli pripravení operatívne vyraziť, podobne ako pred rokom v Rusku, na iné, teoreticky dostupné miesto v páse totality. Ako to celé prebiehalo a nakoniec dopadlo, sa dozviete zo stránky špeciálne venovanej dňu zatmenia a z obrazovej reportáže.

Špeciálne poďakovanie za zapožičanie techniky na expedíciu patrí Miroslavovi Znášikovi, Petrovi Delinčákovi, Mariánovi Urbaníkovi, Martinovi Kaveckému.

RNDr. Ján Mäsiar

Expedícia bola realizovaná aj vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja.