Zatmenie Slnka - Deň D (2009)

Celý pondelok 21.7.2009 sa naša pozorovacia miniskupina (ja,Balky, Jarík) venovala príprave experimentov, ale najmä štúdiu internetových stránok venovaných predpovedi počasia. Teplota v Šanghaji sa vyšplhala na 40 stupňov, vládla neznesiteľná vlhkosť. Bola to predzvesť končiacej sa tlakovej výše a blížiaceho sa frontu zo severu. Predpoveď pre oblasť Šanghaja, ale prakticky pre celý pás totality v Číne, bola veľmi nepriaznivá.

Zvažovali sme viaceré možnosti, kam zajtra, deň pred zatmením, vyraziť, zvažovali sme aj možnosti prepravy. Je potešiteľné, že nám pomoc prisľúbil aj riaditeľ hotela, v ktorom sme boli ubytovaní. Motivoval ho pohľad na kolegovu zasádrovanú ruku.
Po zvážení všetkých možností sme sa 22.7.2009 ráno rozhodli, že letíme nočným letom do mesta Wuhan, ležiaceho 700 km od Šanghaja. Wuhan bol vybraný aj kvôli tomu, že už počas prípravy expedície doma na Slovensku som si všimol, že centrálna línia pásu totality prebieha priamo cez letisko, ktoré leží dostatočne ďaleko od centra mesta. Jedna z alternatív bola, že ak tam budú dostatočne vhodné svetelné podmienky, zostaneme neďaleko letiska. Ako sa nakoniec na mieste ukázalo, tento variant musel byť zrušený.
Zmena počasia nedala na seba čakať. Pravá monzúnová búrka nás zastihla na letisku tesne pred odletom, spôsobila nám meškanie 2 hodiny. Po prílete do Wuhanu sme s kolegom urýchlene zisťovali poveternostnú situáciu v okolí letiska. S jedným z taxikárov sme vyrazili smerom na západ. Už vo vzdialenosti 20 km bolo na oblohe vidieť hviezdy, ale zároveň bolo zrejmé, že na letisku nezostaneme kvôli osvetleniu, ktoré bolo aj z tej diaľky enormné. Po asi hodinovom snažení na letisku sme sa dokázali dohovoriť s taxikármi (jazyková bariéra) na odvoze. O 3.30 v noci vyrážame na západ od Wuhanu, v páse totality, čo najďalej od mesta. Po asi 60 km zastavujeme, skupina sa delí na dve časti, kvôli zvýšeniu pravdepodobnosti lepších pozorovacích podmienok. Skupina Stana Kanianskeho pokračuje ďalej na západ. Naša skupina, ku ktorej sa pridali aj členovia Miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov amatérov v Kysuckom Novom Meste, zostáva v malej dedinke, o ktorej ani nevieme, ako sa volá. Našou snahou je nájsť také pozorovacie miesto, aby sme mali dobré pozorovacie podmienky a zároveň neboli veľmi na očiach miestnym obyvateľom.Čaká nás ďalší posun asi o 20 km, vhodné miesto sa nám nedarí nájsť, samá rovina a políčka, na ktorých už v túto skorú hodinu pracujú miestni roľníci.
Konečne nachádzame vhodné stanovište. Vyvýšenina na konci dediny s názvom Nangou Zi, pri jazierku plnom kvitnúcich lekien je na pozorovanie ako sttvorená. Konzultujeme prostredníctvom SMS s našim „styčným dôstojníkom na Slovensku“, tiež členkou MO SZAA, svoju polohu a informácie z internetu o počasí. Nič nie je isté, ani iné dostupné oblasti.


Skôr ako nastalo zatmenie, nám Slnko predviedlo takéto krásne halo.
 

Začíname vybaľovať pozorovaciu techniku, stavať a orientovať montáže. Päť statívov a montáží, päť notebookov, sedem astronomických ďalekohľadov, 16 fotoaparátov, dve digitálne kamery, ďalšie príslušenstvo. Takúto zostavu sme na pozorovaní zatmenia Slnka už dávno nemali.

S vychádzajúcim Slnkom sa podmienky na oblohe zhoršujú.

Objavil nás prvý miestny obyvateľ. Prišiel na motorke. Zastavil sa, bez slova si nás poobzeral, odišiel. Opäť minút sa vrátil, za sebou na motorke kamaráta. A o chvíľu ďalší a ďalší. Náš zámer, že budeme sami, nevyšiel. Do konca zatmenia sa okolo nás zhromaždilo do 50 domácich.
Ako pribúdali návštevníci (skôr domáci), začali pribúdať aj policajti. Keď sa objavil prvý, nebolo nám všetko jedno. Zastal s autom iba na krajnici, zobral vysielačku a niečo hlásil. Privoláva snáď posily? Nevedeli sme, ako sa zachová.

Pozorovanie sme nikomu nehlásili, nevedeli sme, či náhodou neporušujeme nejaké ich predpisy. Nakoniec boli piati, našťastie, jeden z nich vedel anglicky. Takže sme všetko vedeli vysvetliť. Odkiaľ sme, čo tu robíme.

Ľuďom sme rozdali slnečné zatmeňové okuliare, vysvetlili, ako sa majú na Slnko pozerať, a čo za vesmírne divadlo ich čaká. Niektorí z domácich si neskôr doniesli so sebou aj rentgenové snímky, cez ktoré odpozorovali zatmenie.

Ako sa blížilo zatmenie, vysoká oblačnosť začala hustnúť. Už sme nemali šancu presunúť sa na iné miesto. Zostalo nám iba dúfať, že sa nám podarí trafiť medzi diery v oblakoch, podobne ako pri zatmení Slnka v Rusku v roku 2008.
S hustnutím oblačnosti rástla aj hustota miestnych pozorovateľov. Našťastie nám policajti veľmi pomohli pri organizácii, stačili dva ostré pokyny a bolo im jasné, ako blízko sa k nám môžu priblížiť, aby nám nespôsobili technické problémy pri pozorovaní. S blížiacim sa druhým kontaktom rástlo napätie medzi pozorovateľmi aj obyvateľstvom. Medzi ich výkrikmi nadšenia sa ozýval bzukot motorov montáží a cvakot uzávierok fotoaparátov. Technická príprava pred zatmením mala svoj význam, prvýkrát som si mohol poriadne vizuálne vychutnať zatmenie, pozrieť korónu, krásne zafarbené zore, prehodiť slovo a úsmev s kolegami. Počítač to celé riadil sám.

Päť minút úžasného astronomického divadla. Koróna, aj napriek oblačnosti bola nádherná, uprostred nej dominoval výrazný čierny mesiac. Jej tvar nebol ako pri predchádzajúcich zatmeniach, prechádzajúce oblaky ju deformovali a menili jej intenzitu. Podobné podmienky na pozorovanie mala aj naša západnejšia skupina. Ich aj náš krátky príbeh z tohto dňa sa dočítate na stránke HaP Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Oveľa smutnejšie dopadla posledná časť expedície, ktorá zostala v Šanghaji. V čase zatmenia pršalo.
Zatmenie síce skončilo, ale ešte dlho po treťom kontakte nás obklopovali miestni, prostredníctvom už spomínaného policajta (na fotografii úplne vpravo) sme diskutovali s ostatnými.

Podľa reakcií jeho kolegov, ten chlapec bol po našom odchode buď povýšený, alebo zatvorený (neviem, ako to v Číne chodí). Na záver spoločné foto, darovali sme im našu vlajku, upomienkové predmety, ponúkli malým občerstvením. Tak, ako bolo pre nás úžasné pozorovanie zatmenia, tak pre miestnych muselo byť, okrem zatmenia, aj stretnutie s nami, cudzincami z krajiny, o ktorej do dnešného dňa ani nepočuli. Dúfam, že sme tu v ich srdciach a hlave zanechali malý kúsok Slovenska.

RNDr.Ján Mäsiar

Expedícia bola realizovaná najmä vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja.